Evanjelický2. Kronická7

2. Kronická

Obeť Šalamúna a ľudu1 Keď Šalamún skončil mod­lit­bu, zo­stúpil z neba oheň a strávil spaľovanú obeť i zábit­né obete a sláva Hos­podinova na­pl­nila dom. 2 Kňazi ne­moh­li vstúpiť do domu Hos­podinov­ho, lebo ho na­pl­nila Jeho sláva. 3 Keď však všet­ci Iz­rael­ci videli zo­stupovať oheň a slávu Hos­podinovu na dom, sklonili sa tvárou k zemi, k dlažbe, klaňali sa a ďakovali Hos­podinovi, že je dob­rý, veď Jeho milosť tr­vá naveky. 4 Kráľ a všetok ľud práve obetovali zábit­nú obeť pred Hos­podinom. 5 Kráľ Šalamún obetoval ako zábit­nú obeť dvad­saťd­vatisíc kusov hovädzieho dobyt­ka a stod­vad­saťtisíc oviec. Tak po­svätil kráľ i všetok ľud Boží dom. 6 Kňazi stáli na svojich stanovištiach, i levíti s hudob­nými nás­troj­mi Hos­podinovými, ktoré dal zhotoviť kráľ Dávid k velebe Hos­podinovej, pre­tože naveky tr­vá Jeho milosť. S chválo­spev­mi Dávidovými trúbili kňazi pred nimi a všetok Iz­rael stál. 7 Šalamún po­svätil stred ná­dvoria, ktoré je pred domom Hos­podinovým. Tam totiž obetoval spaľované obete i tuk z obetí spoločen­stva, keďže bron­zový ol­tár, ktorý urobil Šalamún, ne­stačí brať spaľované a po­kr­mové obete ani tuk. Sviatok posvätenia chrámu8 V tom čase za­svätil Šalamún sedem­dňový sviatok. Bol s ním celý Iz­rael, veľmi veľké zhromaždenie, ktoré sa zišlo od ob­las­ti Chamátu až po Egypt­ský po­tok. 9 Na ôs­my deň mali sláv­nost­né zhromaždenie, lebo po­sviac­ku ol­tára slávili sedem dní; sviatok trval totiž sedem dní. 10 Dvad­siateho tretieho dňa sied­meho mesiaca pre­pus­til do stanov ľud, narados­tený a nad­c­hnutý dob­ro­dením, ktoré vy­konal Hos­podin Dávidovi, Šalamúnovi a svoj­mu iz­rael­skému ľudu. Božia odpoveď na Šalamúnovu modlitbu11 Keď Šalamún do­končil dom Hos­podinov i kráľov­ský palác a vy­darilo sa všet­ko, čo si umienil vy­konať v dome Hos­podinovom a vo svojom paláci, 12 zjavil sa mu v noci Hos­podin. Riekol mu: Vy­slyšal som tvoju mod­lit­bu a toto mies­to som si zvolil za dom obetí. 13 Keď uzav­riem nebesá, takže nebude dažďa, alebo pri­kážem kobyl­kám vy žrať zem, alebo do­pus­tím na svoj ľud mor, 14 ľud môj, ktorý je po­menovaný po mne, sa po­korí, bude sa mod­liť, hľadať moju tvár a od­vráti sa od svojich zlých ciest: vy­slyším ho z neba, od­pus­tím mu hriech a jeho krajinu vy­liečim. 15 Teraz budem mať ot­vorené oči a moje uši budú po­zorovať mod­lit­bu na tom­to mies­te. 16 Vy­volil som si a po­svätil ten­to dom, aby tam pre­bývalo moje meno naveky a aby moje oči i srd­ce tam zo­tr­vávali po všet­ky dni. 17 Ak i ty budeš chodiť predo mnou, ako chodil tvoj otec Dávid, a robiť všet­ko, čo som ti pri­kázal, za­chovávať moje ustanovenie a pred­pisy, 18 upev­ním tvoj kráľov­ský trón, ako som sa za­viazal Dávidovi, tvoj­mu ot­covi, slovami: Ne­vyhynie ni­kto z tvojich panujúcich po­tom­kov v Iz­raeli. 19 Ak sa však od­vrátite a opus­títe moje ustanovenia a pri­kázania, ktoré som vám pred­ložil, ak odídete slúžiť iným bohom a budete sa im klaňať, 20 vy­hubím vás zo svojej zeme, ktorú som vám dal. A ten­to dom, ktorý som po­svätil svoj­mu menu, za­vrh­nem spred svojej tváre a urobím z neho prís­lovie a pred­met po­smechu pre všet­ky národy. 21 Nad tým­to domom, ktorý je tak vy­výšený, užas­ne každý okolo­idúci. A ak sa spýta: Prečo naložil Hos­podin tak­to s touto krajinou a s tým­to domom? 22 po­vedia mu: Pre­tože opus­tili Hos­podina, Boha svojich ot­cov, ktorý ich vy­viedol z Egyp­ta, a pri­dŕžali sa cudzích bohov, ktorých uc­tievali a slúžili im. Pre­to uviedol na nich všet­ku tú po­hromu.