Evanjelický › 2. Kronická › 18

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

1 Jóšáfát mal mnoho bohat­stva a slávy. Vstúpil i do rodin­ného po­meru s Achábom. 2 Po nie­koľkých rokoch zišiel k Achábovi do Samárie. Acháb po­bil mnoho oviec a hovädzieho dobyt­ka pre neho a pre ľud, ktorý bol s ním, a na­hovoril ho na výp­ravu proti Ramót-Gileádu. 3 Iz­rael­ský kráľ Acháb po­vedal jud­skému kráľovi Jóšáfátovi: Pôj­deš so mnou do Rámot-Gileádu? Po­vedal mu: Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud; budem s tebou v boji. 4 Jóšáfát však po­vedal iz­rael­skému kráľovi: Opýtaj sa ešte dnes na slovo Hos­podinovo! 5 Vtedy iz­rael­ský kráľ zhromaždil prorokov, štyris­to mužov, a po­vedal im: Máme ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo sa mám toho vzdať? Po­vedali: Tiah­ni a Boh ho vy­dá do rúk kráľa. Míchovo proroctvo6 Jóšáfát však po­vedal: Nie je tu ešte nejaký Hos­podinov prorok, ktorého by sme sa spýtali? 7 Iz­rael­ský kráľ po­vedal: Je ešte jeden, ktorého by sme sa moh­li opýtať na Hos­podina. Ja ho však nenávidím, lebo mi ne­prorokuje dob­ré, ale vždy len zlé. Je to Mícha, syn Jim­lov. Jóšáfát po­vedal: Nech kráľ ne­vraví tak! 8 Nato iz­rael­ský kráľ za­volal jed­ného komor­níka a pri­kázal: Pri­veď ih­neď Míchu, syna Jim­lov­ho! 9 Kým iz­rael­ský kráľ a jud­ský kráľ Jóšáfát sedeli každý na svojom tróne, za­odiati kráľov­ským rúchom - sedeli na prie­s­trans­tve pri vchode do Samár­skej brány - všet­ci proroci pred nimi prorokovali. 10 Cid­kija, syn Kenaánov, si urobil želez­né rohy a volal: Tak vraví Hos­podin: Týmito budeš po­str­kovať Sýrčanov až do ich zániku. 11 Podob­ne prorokovali aj os­tat­ní proroci: Tiah­ni proti Rámot-Gileádu a budeš mať ús­pech, lebo Hos­podin ho vy­dá kráľovi do rúk. 12 Po­sol, ktorý šiel za­volať Míchu, mu po­vedal: Hľa, proroc­ké pred­povede sú jed­no­značne priaz­nivé kráľovi. Nech i tvoje slovo je ako slovo jed­ného z nich. Pred­povedaj zdar! 13 Mícha však po­vedal: Akože žije Hos­podin, budem vravieť len to, čo mi po­vie môj Boh. 14 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho opýtal: Mícha, máme ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo sa toho vzdať? Po­vedal mu: Tiah­nite, budete mať ús­pech; do­stanú sa vám do rúk. 15 Ale kráľ mu po­vedal: Koľkok­rát ťa mám za­prisahať, aby si mi v mene Hos­podinovom vravel iba prav­du? 16 Po­vedal: Videl som všetok Iz­rael rozp­týlený po vr­choch ako ov­ce, ktoré ne­majú pas­tiera. Tu riekol Hos­podin: Títo ne­majú pána; nech sa každý vráti v po­koji domov! 17 Iz­rael­ský kráľ po­vedal Jóšáfátovi: Ne­povedal som ti, že mi nebude prorokovať dob­ré, ale zlé? 18 Ďalej po­vedal: Pre­to čuj­te slovo Hos­podinovo: Videl som Hos­podina sedieť na tróne a celý nebes­ký voj stáť Mu po pravici a ľavici. 19 Tu riekol Hos­podin: Kto omámi iz­rael­ského kráľa Achába, aby vy­tiahol a padol pri Rámot-Gileáde? A keď hovoril jeden tak, druhý onak, 20 pred­stúpil akýsi duch, za­stal pred Hos­podinom a po­vedal: Ja ho po­vediem! Hos­podin sa opýtal: Čím? 21 Po­vedal: Vy­j­dem a stanem sa lživým duchom v ús­tach všet­kých jeho prorokov. Nato riekol: Pod­veď ho a pre­môž! Vy­j­di a urob tak! 22 Nuž teda Hos­podin vložil do úst tých­to tvojich prorokov lživého ducha, lebo Hos­podin vy­riekol proti tebe zlé. 23 Tu pri­stúpil Cid­kija, syn Kenaánov, ud­rel Míchu po líci a po­vedal: Ktorou ces­tou od­išiel odo mňa Duch Hos­podinov, aby hovoril s tebou? 24 Mícha od­vetil: To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do iz­by, aby si sa skryl. 25 Iz­rael­ský kráľ po­vedal: Chyťte Míchu a od­veďte ho späť k Ámónovi, veliteľovi mes­ta, a k Jóášovi, kráľov­mu synovi. 26 A po­vedz­te: Tak vraví kráľ: Uvrh­nite toh­to do väzenia a chovaj­te ho núdz­nymi dáv­kami jed­la a vody, kým ne­prídem v po­koji. 27 Ale Mícha po­vedal: Ak sa ty na­ozaj v po­koji vrátiš, nehovoril skr­ze mňa Hos­podin. A do­dal: Čuj­te to všet­ky národy! 28 Keď iz­rael­ský kráľ a jud­ský kráľ Jóšáfát tiah­li proti Rámót-Gileádu, 29 iz­rael­ský kráľ po­vedal Jóšáfátovi: Pre­ob­lečiem sa a pôj­dem do boja. Ty sa však ob­leč do svoj­ho rúcha. Tak sa iz­rael­ský kráľ pre­ob­liekol a šiel do boja. 30 Sýr­sky kráľ však roz­kázal veliteľom svojich voj­nových vozov: Neútočte ani na malého, ani na veľkého, ale len na iz­rael­ského kráľa! 31 Keď velitelia voj­nových vozov zbadali Jóšáfáta, mys­leli si, že je to iz­rael­ský kráľ. Ob­kľúčili ho, aby naň zaútočili. Vtedy Jóšáfát skríkol, Hos­podin mu po­mohol a Boh ich od­viedol od neho. 32 Len čo velitelia voj­nových vozov zbadali, že to nie je iz­rael­ský kráľ, od­vrátili sa od neho. 33 Vtedy is­tý muž ne­vdojak na­tiahol luk a za­siahol iz­rael­ského kráľa medzi spony a pan­cier. Ten pri­kázal vozatajovi: Ob­ráť sa a vy­vez ma z tábora, lebo som ranený. 34 Ale v ten deň sa boj stále stupňoval; iz­rael­ský kráľ zo­stal stáť vo voze proti Sýrčanom až do večera a pri západe sln­ka umrel.