Evanjelický › 2. Kronická › 15

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

1 Azar­ja, syn Ódédov, na ktorom spočinul Duch Boží, 2 vy­šiel pred Ásu a po­vedal mu: Čuj­te ma, Ása i celý Júda a Ben­jamín! Hos­podin bude s vami, ak vy budete s Ním. Keď Ho budete hľadať, dá sa vám náj­sť. Ak Ho však opus­títe, opus­tí vás. 3 Dl­hé časy bol Iz­rael bez pravého Boha, bez vy­učujúceho kňaza a bez zákona. 4 Keď sa však ob­rátil vo svojej biede k Hos­podinovi, Bohu Iz­raela, a keď Ho hľadal, dal sa mu náj­sť. 5 Za takých okol­nos­tí ne­mal is­toty ani ten, kto vy­chádzal, ani ten, kto vchádzal, lebo prišli na všet­kých obyvateľov krajín veľké ne­pokoje. 6 Jeden národ dr­vil druhý a jed­no mes­to druhé, lebo ich Boh uvádzal do zmät­ku rôz­nym súžením. 7 Vy však buďte pev­ní, a nech vám ne­ochabujú ruky, pre­tože za vaše dielo príde od­mena. 8 Keď Ása počul tieto slová a proroc­tvo proroka Azar­ju, syna Ódédov­ho, vzchopil sa a od­stránil ohav­nos­ti z celého Jud­ska a Ben­jamín­ska i z miest, ktorých sa zmoc­nil v Ef­rajim­skom po­horí, a ob­novil ol­tár Hos­podinov, ktorý bol pred Hos­podinovou pred­sieňou. 9 Nato zhromaždil všet­kých Júdej­cov a Ben­jamín­cov z Ef­rajima, Menaššeho a Šimeóna tých, ktorí bývali s nimi ako cudzin­ci, pre­tože prešli k nemu mnohí z Iz­raela, keď videli, že Hos­podin, jeho Boh, je s ním. 10 Zhromaždili sa do Jeruzalema v treťom mesiaci pät­nás­teho roku Ásovej vlády 11 a obetovali toho dňa Hos­podinovi z koris­ti, ktorú pri­vied­li: sedem­sto kusov hovädzieho stat­ku a sedem­tisíc oviec. 12 Nato sa zmluv­ne za­viazali, že budú hľadať Hos­podina, Boha svojich ot­cov, celým srd­com a celou dušou. 13 Každý, kto by nehľadal Hos­podina, Boha Iz­raelov­ho, mal byť usmr­tený, malý či veľký, muž či žena. 14 Pri­sahali Hos­podinovi na­hlas, za zvučného jasotu trúb a rohov. 15 Všet­ci Júdej­ci sa radovali z prísahy, lebo pri­sahali celým srd­com a hľadali Ho s naj­lepšou vôľou, takže sa im dal náj­sť. Tak im Hos­podin po­skytol po­koj od okolia. 16 Aj Maachu, svoju mat­ku, kráľ Ása zo­sadil z hod­nos­ti vlád­kyne, pre­tože po­stavila pre Ašéru haneb­nú sochu. Ása vy­ťal jej haneb­nú sochu, ro­zdr­vil ju a spálil v Kid­rón­skom údolí. 17 Výšiny síce ne­zmiz­li z Iz­raela, ale Ása mal statočné srd­ce po celý svoj život. 18 Priniesol do domu Božieho za­svätené dary svoj­ho otca i vlast­né za­svätené dary: strieb­ro, zlato a náčinie. 19 Až do trid­siateho piateho roku Ásovej vlády nebolo voj­ny.