Evanjelický › 2. Kronická › 23

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Jójáda nastoľuje Jóáša1 V sied­mom roku sa však Jójáda vzmužil a spolčil so stot­ník­mi: Azar­jom, synom Jeróchámovým, Jišmáélom, synom Jóchánanovým, Azar­jom, synom Óbédovým, Maasejom, synom Adajovým, a Elíšáfátom, synom Zich­rího. 2 Tí po­chodili Jud­sko, zhromaždili levítov zo všet­kých jud­ských miest i predákov iz­rael­ských rodín a prišli do Jeruzalema. 3 Celé zhromaždenie uzav­relo v dome Božom zmluvu s kráľom. Jójáda im po­vedal: Hľa, kráľov­ský syn! Nech kraľuje, ako za­sľúbil Hos­podin o synoch Dávidových. 4 Toto máte vy­konať: Tretina z vás, z kňazov a levítov, ktorí pri­chádzajú v deň sviatočného od­počin­ku, bude strážiť prahy; 5 tretina zo­stane v kráľov­skom paláci a tretina pri Zá­kladovej bráne. Os­tat­ný ľud však bude na ná­dvoriach domu Hos­podinov­ho. 6 Do domu Hos­podinov­ho nech ne­vs­túpi ni­kto, iba kňazi a službukonajúci levíti. Tí môžu vstúpiť, lebo sú po­svätení. Nech všetok ľud dbá na príkazy Hos­podinove. 7 Levíti ob­klopia kráľa, každý so zbraňou v ruke, a bude usmr­tený každý, kto vnik­ne do chrámu. Budú s kráľom pri jeho vchádzaní i vy­chádzaní. 8 Levíti a všet­ci Júdej­ci vy­konali všet­ko, čo pri­kázal kňaz Jójáda. Každý si pri­bral svojich ľudí, ktorí v deň sviatočného od­počin­ku pri­chádzali, i tých, čo v deň sviatočného od­počin­ku od­chádzali, lebo kňaz Jójáda ne­prepus­til zo služby voľné od­diely. 9 Kňaz Jójáda po­tom roz­dal stot­níkom kopije, pavézy a štíty, ktoré zo­stali po kráľovi Dávidovi v dome Božom. 10 Keď rozo­stavil všetok ľud okolo kráľa, každého s kopijou v ruke, od pravej strany domu po ľavú stranu, k ol­táru a k domu, 11 vy­vied­li kráľov­ho syna, na­sadili mu korunu a od­znak moci a ustanovili ho za kráľa. Jójáda a jeho synovia ho po­mazali a vraveli: Nech žije kráľ! 12 Keď Atal­ja začula krik ľudu, ktorý sa hr­nul a oslavoval kráľa, šla za ľudom do domu Hos­podinov­ho. 13 Zrazu uvidela kráľa stáť na pod­stav­ci pri vchode, hod­nos­tárov a trubačov pri kráľovi a všetok ľud krajiny veseliť sa a trúbiť. Speváci dávali hudob­nými nás­troj­mi znamenie k oslave. Vtedy si Atal­ja roz­trh­la šaty a zvolala: Sprisahanie, sprisahanie! 14 Ale kňaz Jójáda si dal pri­viesť stot­níkov, veliacich voj­sku, a pri­kázal im: Vy­veďte ju von spomedzi radov, nech zo­mrie mečom, kto by ju na­sledoval. Lebo kňaz po­vedal: Ne­usm­rťte ju v dome Hos­podinovom! 15 Položili na ňu ruky, a keď došla ku vchodu Kon­skej brány kráľov­ského paláca, tam ju usmr­tili. 16 Nato uzav­rel Jójáda zmluvu medzi sebou, všet­kým ľudom a kráľom, že budú Hos­podinovým ľudom. 17 Všetok ľud vnikol do domu Baalov­ho a zboril ho. Jeho ol­táre a podoby rozt­ries­kal a Mat­tána, Baalov­ho kňaza, za­bil pred ol­tár­mi. 18 Jójáda zveril do­zor nad domom Hos­podinovým do rúk levít­skych kňazov, ktorých Dávid za­delil pre dom Hos­podinov, aby obetovali spaľované obete Hos­podinovi, ako je na­písané v zákone Mojžišovom, radost­ne a za spevu podľa Dávidových po­kynov. 19 Ustanovil vrát­nikov ku bránam domu Hos­podinov­ho, aby dnu ne­vs­túpil ni­kto niečím znečis­tený. 20 Po­tom vzal stot­níkov, šľach­ticov i tých, čo spravovali ľud, i všetok ľud krajiny, a od­viedol kráľa z domu Hos­podinov­ho. Keď prešli Vy­šnou bránou do kráľov­ského paláca, usadili kráľa na kráľov­ský trón. 21 Tak sa radoval všetok ľud krajiny a mes­to sa upokojilo. Atal­ju však usmr­tili mečom.