Evanjelický2. Kronická25

2. Kronická

Amacja1 Amac­ja mal dvad­saťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvad­saťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho mat­ky bolo Jóad­dán z Jeruzalema. 2 Robil, čo je správ­ne v očiach Hos­podinových, lenže nie celým srd­com. 3 Len čo mal kráľov­stvo pev­ne v rukách, po­bil svojich služob­níkov, ktorí za­bili kráľa, jeho ot­ca. 4 Ich synov však ne­u­smr­til, ako je na­písané v zákone - v knihe Mojžišovej - kde Hos­podin pri­kazuje: Nezom­rú ot­covia za synov, ani synovia nezom­rú za ot­cov, ale zo­mrie každý za svoj hriech. 5 Amac­ja zhromaždil Júdej­cov a dal ich na­stúpiť podľa rodín, podľa tisíc­nikov a stot­níkov z celého Júdu a Ben­jamína. Keď ich spočítal od dvad­saťročných na­hor, zis­til, že ich je tri­stotisíc vy­braných bojov­níkov, ktorí narábali kopijou a štítom. 6 Z Iz­raela najal za sto talen­tov strieb­ra stotisíc udat­ných bojov­níkov. 7 Prišiel však k nemu nejaký Boží muž a po­vedal mu: Kráľu, nech iz­rael­ské voj­sko s tebou ne­tiah­ne, lebo Hos­podin nie je s Iz­raelom ani so žiad­nym Ef­rajim­com. 8 Choď len sám a pusť sa smelo do boja! Inak ti Boh dá pad­núť pred ne­priateľom, lebo Boh má moc po­máhať i spôsobovať pád. 9 Ale Amac­ja po­vedal Božiemu mužovi: Čo robiť so sto talen­tami strieb­ra, ktoré som dal iz­rael­skej čate? Boží muž po­vedal: Hos­podin ti môže dať viac ako toto. 10 Nato Amac­ja od­delil čatu, ktorá pri šla k nemu z Ef­rajimu, aby sa po­brala domov. Tí sa veľmi na­hnevali na Júdej­cov a roz­pálení hnevom sa vrátili domov. 11 Amac­ja sa vzmužil a viedol svoj ľud. Od­išiel do Soľného údolia, kde po­bil desaťtisíc Seírčanov. 12 Ďalších desaťtisíc Júdej­ci zajali živých. Vy­vied­li ich na vrch skaly a po­zhadzovali ich od­tiaľ, takže sa všet­ci ro­zdrúz­gali. 13 Ale prís­lušníci čaty, ktorú Amac­ja vrátil, aby s ním nešla do boja, plienili v jud­ských mes­tách od Samárie po Bét-Chórón, po­bili z nich tritisíc a na­brali veľa koris­ti. 14 Keď sa po­tom Amac­ja vrátil po víťazs­tve nad Edóm­cami, priniesol bohov Seírčanov, po­stavil ich pred seba ako bohov, klaňal sa pred nimi a kadil im. 15 Tu vzplanul hnev Hos­podinov na Amac­ju a vy­slal k nemu proroka, ktorý mu po­vedal: Prečo hľadáš bohov národov, ktorí ne­vy­trh­li svoj ľud z tvojej ruky? 16 Keď mu to hovoril, po­vedal mu kráľ: Určili sme ťa azda za kráľov­ho rad­cu? Pre­staň! Prečo ťa majú za­biť? Prorok pre­stal, ale po­vedal: Viem, že Boh sa roz­hodol zničiť ťa, lebo si urobil tak a ne­pos­lúchol si moju radu. 17 Nato sa jud­ský kráľ Amac­ja poradil a po­slal iz­rael­skému kráľovi Jóášovi, synovi Jóácháza, syna Jehúov­ho, od­kaz: Poď, po­zrime si do očí! 18 Ale iz­rael­ský kráľ Jóáš po­slal jud­skému kráľovi Amac­jovi od­poveď: Bod­liak na Libanone vy­zval céder na Libanone: Daj svoju dcéru môj­mu synovi za ženu! Prešla poľná zver, ktorá je na Libanone, a rozšliapala bod­liak. 19 Naz­dávaš sa, že si porazil Edóm­cov, a myseľ ťa unáša, aby si do­siahol slávu. Teraz zo­staň len doma! Prečo si chceš pri­volať po­hromu, aby si padol ty a s tebou i Jud­sko? 20 Ale Amac­ja ne­pos­lúchol, lebo to po­chádzalo od Boha, aby ich vy­dal do ruky Jóáša, pre­tože hľadali edóm­skych bohov. 21 Tu vy­tiahol iz­rael­ský kráľ Jóáš a stret­li sa zoči voči, on i jud­ský kráľ Amac­ja, pri Bét-Šemeši v Jud­sku. 22 Júdej­ci však boli Iz­rael­cami porazení a každý ušiel do svoj­ho stanu. 23 Iz­rael­ský kráľ Jóáš zajal v Bét-Šemeši jud­ského kráľa Amac­ju, syna Jóáša, syna Jóácházov­ho, a pri­viedol ho do Jeruzalema. Zbúral hrad­by Jeruzalema od Ef­rajim­skej brány po Rožnú bránu v dĺžke štyris­to lakťov. 24 Po­bral všet­ko zlato, strieb­ro a všet­ko náčinie, ktoré sa našlo v dome Božom pri Óbéd-Edónovi, ďalej po­klady kráľov­ského paláca i rukojem­níkov, a vrátil sa do Samárie. 25 Amac­ja, syn Jóášov, jud­ský kráľ žil po­tom po smr­ti Jóáša, syna iz­rael­ského kráľa Jóácháza, ešte pät­násť rokov. 26 Os­tat­né činy Amac­jove, skoršie i ne­skoršie, sú po­značené v Knihe jud­ských a iz­rael­ských kráľov. 27 Od času, keď Amac­ja od­padol od Hos­podina, os­novali proti nemu v Jeruzaleme sprisahanie. Keď utiekol do Láchíša, po­slali za ním do Láchíša a tam ho usmr­tili. 28 Prenies­li ho po­tom na koňoch a po­chovali pri jeho ot­coch v mes­te Dávidovom.