Evanjelický2. Kronická33

2. Kronická

Menaššeho modlárstvo1 Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiat­päť rokov kraľoval v Jeruzaleme. 2 Robil, čo sa ne­páčilo Hos­podinovi, podľa ohav­nos­tí národov, ktoré Hos­podin za­hnal spred Iz­rael­cov. 3 Znovu po­stavil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chiz­kija, po­stavil ol­táre pre baalov, zhotovil ašéry, klaňal sa celému nebes­kému voju a slúžil mu. 4 Ol­táre po­stavil i v dome Hos­podinovom, o ktorom Hos­podin vy­riekol: V Jeruzaleme bude naveky pre­bývať moje meno. 5 Ďalej po­stavil na oboch ná­dvoriach domu Hos­podinov­ho ol­táre pre celý nebes­ký voj. 6 Ba sám pre­viedol synov cez oheň v Ben-Hín­nóm­skom údolí, veštil, čaroval a za­klínal, za­opat­ril si vy­volávačov duchov a jas­novid­cov. Robil mnoho takého, čo sa ne­páčilo Hos­podinovi, aby Ho popudzoval. 7 Urobil tesanú mod­lu, po­stavil ju do domu Božieho, o ktorom riekol Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: V tom­to dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vy­volil zo všet­kých kmeňov Iz­raela, naveky uložím svoje meno. 8 Ne­od­s­tránim už viac nohu Iz­raela z pôdy, ktorú som určil vašim ot­com, ak budú starost­livo za­chovávať všet­ko, čo som im pro­stred­níc­tvom Mojžiša pri­kázal: celý zákon, ustanovenia a pred­pisy. 9 Menašše však zviedol Jud­sko i obyvateľov Jeruzalema páchať väčšie zlo ako národy, ktoré vy­hubil Hos­podin spred Iz­rael­cov. 10 Hoci sa Hos­podin pri­hováral Menaššemu a jeho ľudu, ned­bali na to. 11 Tu Hos­podin pri­viedol na nich voj­vod­cov asýr­skeho kráľa, ktorí zajali Menaššeho hák­mi, spútali ho do okov a od­vied­li do Babylona. 12 Keď však bol v úz­kos­ti, uchádzal sa o priazeň Hos­podina, svoj­ho Boha, a veľmi sa po­koril pred Bohom svojich ot­cov. 13 Keď sa k Nemu mod­lil, On vy­počul jeho úpenie a pri­viedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľov­stva. Vtedy Menašše spoz­nal, že Hos­podin je Boh. 14 Po­tom vy­budoval von­kajšie hrad­by mes­ta Dávidov­ho, západ­ne od Gíchónu, v údolí a pri vchode do Ryb­nej brány. Oboh­nal nimi Ófél a vy­budoval ich veľmi vy­soké. Vo všet­kých opev­nených mes­tách v Jud­sku umiest­nil veliteľov voj­ska. 15 Po­tom od­stránil cudzích bohov, mod­lu z domu Hos­podinov­ho i všet­ky ol­táre, ktoré po­stavil na náv­rší domu Hos­podinov­ho a po celom Jeruzaleme. Vy­hádzal ich von z mes­ta. 16 Znovu po­stavil na mies­to ol­tár Hos­podinov a obetoval na ňom obete spoločen­stva a ďakov­né obete. Vy­zval Júdej­cov, aby slúžili Hos­podinovi, Bohu Iz­raela. 17 Ľud síce stále ešte obetoval na výšinách, lenže Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. 18 Os­tat­né Menaššeho činy, jeho mod­lit­ba k Bohu, slová vid­cov, ktorí k nemu hovorili v mene Hos­podina, Boha Iz­raela, sú za­písané v Dejinách iz­rael­ských kráľov. 19 Jeho mod­lit­ba, i ako bol vy­slyšaný, jeho hriech, ne­vera, mies­ta, na ktorých vy­stavil výšiny a zriadil ašéry a tesané mod­ly skôr, ako sa po­koril, sú za­písané v Dejinách vid­cov. 20 Keď Menašše usnul so svojimi ot­cami, po­chovali ho v jeho paláci. Mies­to neho sa stal kráľom jeho syn Ámón. Ámón21 Ámón mal dvad­saťd­va rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky kraľoval v Jeruzaleme. 22 Robil, čo sa ne­páčilo Hos­podinovi, tak, ako robil jeho otec Menašše. Ámón obetoval všet­kým tesaným mod­lám, ktoré zhotovil jeho otec Menašše, a slúžil im. 23 Pred Hos­podinom sa však ne­pokoril, ako sa po­koril jeho otec Menašše, ba Ámón rozm­nožil viny. 24 Jeho služob­níci sa proti nemu sprisahali a usmr­tili ho v jeho paláci. 25 Všet­kých, čo sa sprisahali proti kráľovi Ámónovi, ľud krajiny po­bil a mies­to neho ustanovil za kráľa jeho syna Joziáša.