Evanjelický › 2. Kronická › 34

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Joziáš1 Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a trid­saťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. 2 Robil, čo bolo správ­ne v očiach Hos­podinových. Chodil po ces­tách svoj­ho otca Dávida a ne­uchýlil sa na­pravo ani naľavo. 3 V ôs­mom roku svojej vlády, ešte ako mladík, začal hľadať Boha svoj­ho otca Dávida, a v dvanás­tom roku začal očisťovať Jud­sko a Jeruzalem od výšin, ašér, tesaných a liatych modiel. 4 Za jeho prítom­nos­ti zrúcali ol­táre baalov a po­sekali kadid­lové ol­táre, ktoré boli hore na nich. Ašéry, tesané a liate mod­ly ro­zdr­vil, rozo­mlel a rozt­rúsil na hroby tých, ktorí im obetovali. 5 Kos­ti kňazov spálil na ol­tároch, a tak očis­til Jud­sko a Jeruzalem. 6 V okolí miest Menaššeho, Ef­rajima, Šimeóna až po Naf­tálího a v ich zrúcaninách 7 zbúral ol­táre a ašéry, tesané mod­ly roz­bil na már­ne kusy, vy­sekal všet­ky kadid­lové ol­táre na celom území Iz­raela. Po­tom sa vrátil do Jeruzalema. 8 V osem­nás­tom roku svojej vlády kvôli očis­teniu krajiny a chrámu vy­slal Šáfána, syna Acal­jov­ho, Maaseju, veliteľa mes­ta, a Jóácha, syna Jóácházov­ho, kan­celára, opraviť dom Hos­podina, svoj­ho Boha. 9 Keď prišli ku hlav­nému kňazovi Chil­kijovi, odo­vzdali peniaze, od­vedené pre Boží dom, ktoré zo­zbierali levít­ski strážcovia prahov od Menaššeho, Ef­rajima a zvyšku Iz­raela i z celého Jud­ska, Ben­jamín­ska a od obyvateľov Jeruzalema. 10 Odo­vzdali ich robot­níkom, ktorí mali do­zor v dome Hos­podinovom. Tí ich zasa vy­dávali robot­níkom, ktorí pracovali v dome Hos­podinovom, aby ho opravili a od­stránili jeho kazy. 11 Z peňazí dávali tesárom a staviteľom na za­kúpenie otesaných kameňov a dreva na väz­bu a na hrady pre budovy, ktoré jud­skí králi nechali spust­núť. 12 Mužovia statočne pracovali na diele. Jachat a Obad­ja, levíti z Meráríov­cov, Zechar­ja a Mešul­lám z Kehátov­cov boli nad robot­ník­mi vr­ch­ným do­zorom. A levíti, od­bor­níci v hre na hudob­né nás­troje, 13 boli nad nosičmi bremien a usmerňovali všet­kých robot­níkov pri akej­koľvek práci. Nie­ktorí levíti boli zasa pisár­mi, úrad­ník­mi a vrát­nik­mi. Objavenie knihy zákona14 Keď vy­nášali peniaze, prinášané do domu Hos­podinov­ho, kňaz Chil­kija našiel knihu zákona Hos­podinov­ho, vy­daného pro­stred­níc­tvom Mojžiša. 15 Tu sa oz­val Chil­kija a po­vedal pisárovi Šáfánovi: Našiel som knihu zákona v dome Hos­podinovom. Chil­kija tú knihu odo­vzdal Šáfánovi. 16 Šáfán ju od­niesol kráľovi a podal mu ešte toto hlásenie: Tvoji sluhovia robia, čo im bolo uložené. 17 Vy­sypali peniaze, na­chodiace sa v dome Hos­podinovom, a odo­vzdali ich do rúk do­zor­cov a robot­níkov. 18 Pisár Šáfán oznámil ďalej kráľovi: Kňaz Chil­kija mi odo­vzdal nejakú knihu. Šáfán z nej čítal pred kráľom. 19 Keď kráľ počul slová zákona, roz­tr­hol si rúcho. 20 Nato pri­kázal Chil­kijovi, Achíkámovi, synovi Šáfánov­mu, Ab­dónovi, synovi Míchov­mu, pisárovi Šáfánovi a kráľov­mu služob­níkovi Asájovi: 21 Choďte a opýtaj­te sa Hos­podina za mňa a za os­tat­ných v Iz­raeli a v Jud­sku na slová náj­denej knihy. Lebo veľký je Hos­podinov hnev, ktorý sa vy­lial na nás, pre­tože naši ot­covia nezachovávali príkaz Hos­podinov pl­niť všet­ko, čo je na­písané v tej­to knihe. 22 Vtedy od­išiel Chil­kija a tí, ktorých určil kráľ, ku prorokyni Chul­de, žene Šal­luma, syna Tok­hátu, syna Chas­rov­ho, strážcu šiat, ktorá bývala v druhej štvr­ti Jeruzalema, a hovorili s ňou podľa po­verenia. 23 Po­vedala im: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela: Po­vedz­te mužovi, ktorý vás po­slal ku mne: 24 Tak­to vraví Hos­podin: Hľa, pri­vediem po­hromu na toto mies­to a na jeho obyvateľov všet­ky kliat­by, po­značené v knihe, z ktorej sa čítalo jud­skému kráľovi. 25 Pre­tože opus­tili mňa a kadili iným bohom, aby ma popudzovali každým dielom svojich rúk, vy­leje sa môj hnev na toto mies­to, a ne­uhasí sa. 26 Jud­skému kráľovi, ktorý vás po­slal spýtať sa Hos­podina, po­vedz­te: Tak­to vraví Hos­podin, Boh Iz­raela, o slovách, ktoré si počul: 27 Pre­tože sa ti ob­mäkčilo srd­ce a po­koril si sa pred Bohom, keď si počul Jeho slová proti tomuto mies­tu a jeho obyvateľom; po­koril si sa predo mnou, roz­tr­hol si si rúcho a plakal si predo mnou, i ja som ťa vy­slyšal - znie výrok Hos­podinov. 28 Hľa, pri­pojím ťa k svojim ot­com a v po­koji budeš uložený do svoj­ho hrobu, takže tvoje oči ne­uz­rú všet­ku po­hromu, ktorú uvediem na toto mies­to a jeho obyvateľov. A oni podali o tom kráľovi správu. 29 Kráľ po­slal po­slov a zhromaždil všet­kých starších Jud­ska a Jeruzalema. 30 Nato vy­stúpil do domu Hos­podinov­ho kráľ i všet­ci mužovia Jud­ska, obyvatelia Jeruzalema, kňazi, levíti a všetok ľud od naj­väčšieho po naj­menšieho. Verej­ne prečítal všet­ky slová knihy zmluvy náj­denej v dome Hos­podinovom. 31 Po­tom si kráľ stal na svoje mies­to a uzav­rel pred Hos­podinom zmluvu, že Ho budú na­sledovať a za­chovávať Jeho pri­kázania, svedec­tvá a ustanovenia celým srd­com a celou dušou, aby tak pl­nili slová zmluvy, po­značené v tej­to knihe. 32 Za­viazal k tomu všet­kých, ktorí boli v Jeruzaleme a v Ben­jamín­sku. Obyvatelia Jeruzalema sa riadili zmluvou Boha, Boha svojich ot­cov. 33 Zo všet­kých krajov, ktoré Iz­rael­ci mali, Joziáš od­stránil ohav­nos­ti a nás­tojil, aby všet­ci, ktorí sa narodia v Iz­raeli, slúžili Hos­podinovi, svoj­mu Bohu. Po všet­ky jeho dni sa ne­uchýlil od Hos­podina, Boha svojich ot­cov.