Evanjelický2. Kronická30

2. Kronická

Vyhlásenie paschy1 Po­tom Chiz­kija rozo­slal po­slov po celom Iz­raeli a Jud­sku, ba na­písal i lis­ty Ef­rajimu a Menaššemu, aby prišli do domu Hos­podinov­ho v Jeruzaleme svätiť pas­chu Hos­podinovi, Bohu Iz­raela. 2 Kráľ sa do­hodol so svojimi hod­nos­tár­mi a celým zhromaždením v Jeruzaleme, že za­svätia pas­chu v druhom mesiaci. 3 Vo zvyčaj­nom čase ju totiž ne­moh­li svätiť, lebo sa kňazi v do­statočnom počte ne­pos­vätili, a ani ľud sa ne­z­hromaždil do Jeruzalema. 4 To sa páčilo kráľovi i celému zhromaždeniu. 5 Roz­hod­li sa, že vy­hlásia po celom Iz­raeli od Beér-Šeby po Dán, aby prišli do Jeruzalema svätiť pas­chu Hos­podinovi, Bohu Iz­raela; lebo ju ešte ne­svätili spoločne, ako bolo pred­písané. 6 Draban­ti po­chodili s lis­tami od kráľa a jeho hod­nos­tárov po celom Iz­raeli a Jud­sku a podľa kráľov­ho roz­kazu oznamovali: Iz­rael­ci, vráťte sa k Hos­podinovi, Bohu Ab­raháma, Izáka a Iz­raela, aby sa On vrátil ku zvyšku tých, ktorí spomedzi vás unik­li z rúk asýr­skych kráľov. 7 Nebuďte ako vaši ot­covia a bratia, ktorí sa spreneverili Hos­podinovi, Bohu svojich ot­cov, takže ich vy­dal na záhubu, ako sami vidíte. 8 Nebuďte teraz tvrdo­hlaví ako vaši ot­covia! Podaj­te ruku Hos­podinovi! Voj­dite do Jeho svätyne, ktorú po­svätil naveky! Slúžte Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, aby od­vrátil od vás páľavu svoj­ho hnevu. 9 Lebo keď sa vrátite k Hos­podinovi, vaši bratia a vaši synovia náj­du milo­sr­den­stvo u tých, čo ich zajali, a vrátia sa do tej­to krajiny. Veď milos­tivý a milo­sr­d­ný je Hos­podin, váš Boh, a ne­od­vráti od vás tvár, keď sa k Nemu ob­rátite. 10 Draban­ti chodili z mes­ta do mes­ta krajinou Ef­rajima, Menaššeho až po Zebulún. Vy­smievali sa im však a zo­smiešňovali ich. 11 Iba nie­koľko mužov z Ašéra, Menaššeho a Zebulúna sa po­korilo a prišli do Jeruzalema. 12 Aj v Jud­sku pôsobila ruka Božia, keď im dal jed­nomyseľnosť, aby podľa slova Hos­podinov­ho vy­konali príkaz kráľa a hod­nos­tárov. 13 Tak sa zhromaždilo do Jeruzalema množs­tvo ľudu svätiť sviatok nek­vasených chlebov v druhom mesiaci. Bolo to veľké zhromaždenie. 14 Nato vstali a od­stránili ol­táre v Jeruzaleme. Od­stránili i všet­ky kadid­lové ol­táre a po­hádzali do údolia Kid­rón. 15 Na š­tr­nás­ty deň druhého mesiaca za­bíjali pas­chál­ne zvieratá. Kňazi a levíti vy­znávali svoje hriechy, po­svätili a prinies­li spaľované obete do domu Hos­podinov­ho. 16 Za­stali si na svoje mies­to podľa plat­ného pred­pisu a podľa zákona Mojžiša, muža Božieho. Kňazi kropili kr­vou pre­vzatou z rúk levítov. 17 Pre­tože bolo v zhromaždení mnoho tých, čo sa ne­pos­vätili, levíti za­rezávali pas­chál­ne zvieratá pre všet­kých nečis­tých, aby ich za­svätili Hos­podinovi. 18 Pre­tože väčšina ľudu, mnohí z Ef­rajimu, Menaššeho, Jisáchára, Zebulúna sa ne­očis­tili a jed­li pas­chu, ako nebolo pred­písané, mod­lil sa za nich Chiz­kija: Dob­rotivý Hos­podine, od­pusť každému, 19 kto sa snaží celým srd­com hľadať Hos­podina, Boha svojich ot­cov, i keď bez čis­toty požadovanej svätyňou. 20 Hos­podin vy­slyšal Chiz­kiju a uzdravil ľud. 21 Iz­rael­ci, prítom­ní v Jeruzaleme, sedem dní vo veľkej rados­ti slávili sviatok nek­vasených chlebov. Deň čo deň levíti a kňazi chválili celou silou Hos­podina. 22 Nato sa Chiz­kija sr­dečne pri­hovoril ku všet­kým levítom, ktorí zručne vy­konávali službu Hos­podinovi. Po sied­mich dňoch do­končili sláv­nosť. Obetovali obete spoločen­stva a ďakovali Hos­podinovi, Bohu svojich ot­cov. 23 Celé zhromaždenie sa však roz­hod­lo, že budú svätiť ďalších sedem dní. Tak svätili ďalších sedem dní s radosťou. 24 Lebo jud­ský kráľ Chiz­kija daroval zhromaždeniu tisíc jun­cov a sedem­tisíc oviec, a hod­nos­tári darovali zhromaždeniu tisíc jun­cov a desaťtisíc oviec. Po­svätilo sa množs­tvo kňazov. 25 Tak sa radovalo celé zhromaždenie Júdu: kňazi i levíti, cudzin­ci a celé zhromaždenie tých, čo prišli z Iz­raela, alebo bývali v Jud­sku. 26 V Jeruzaleme na­stala veľká radosť, lebo od čias Šalamúna, syna Dávidov­ho, kráľa iz­rael­ského, nebolo nič také v Jeruzaleme. 27 Po­tom po­vs­tali levít­ski kňazi a požeh­nali ľud. Ich hlas bol vy­slyšaný a ich mod­lit­ba prenik­la k Jeho svätému príbyt­ku, k nebesiam.