Evanjelický › 2. Kronická › 13

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Abija1 V osem­nás­tom roku kráľa Járobeáma sa stal kráľom v Jud­sku Abija. 2 Tri roky kraľoval v Jeruzaleme. Jeho mat­ka sa volala Michája, dcéra Uríélova z Gibey. Medzi Abijom a Járobeámom na­stala voj­na. 3 Abija začal boj s voj­skom udat­ných bojov­níkov, so štyris­totisíc vy­branými mužmi, kým Jérobeám sa vy­strojil do boja proti nemu s osem­stotisíc vy­branými mužmi, udat­nými hr­dinami. 4 Vtedy si za­stal Abija hore na vr­chu Cemárajime, ktorý je v Ef­rajim­skom po­horí, a po­vedal: Čuj­te ma, Járobeám a celý Iz­rael! 5 Mali by ste vedieť, že Hos­podin, Boh Iz­raela, zmluvou soli dal kráľov­stvo nad Iz­raelom naveky Dávidovi, jemu a jeho synom. 6 Járobeám, syn Nebatov, sluha Šalamúna, syna Dávidov­ho, však po­vs­tal a vzbúril sa proti svoj­mu pánovi. 7 Vtedy sa vôkol neho zo­skupili darebáci a naničhod­níci a ov­lád­li Rechabeáma, syna Šalamúnov­ho, lebo Rechabeám bol mladý a neroz­hod­ný a nebol pev­ný voči nim. 8 Naz­dávate sa teraz, že odoláte kráľov­stvu Hos­podinov­mu v rukách Dávidov­cov, keď je vás toľký dav a máte zlaté teľce, ktoré vám spravil Járobeám ako bohov? 9 Ne­vyh­nali ste si kňazov ako národy iných krajín? Každý, kto sa uchádzal s mladým jun­com a sied­mimi baran­mi o ustanovenie, stal sa kňazom nebohov. 10 Naším Bohom je však Hos­podin, ktorého sme ne­opus­tili, a kňaz­mi, slúžiacimi Hos­podinovi, sú synovia Áronovi; levíti sú pri práci. 11 Spaľujú Hos­podinovi ráno čo ráno, večer čo večer spaľované obete a von­né kadid­lo, starajú sa o pred­kladanie chlebov na čis­tom stole, o zlatý sviet­nik a jeho lam­py, aby horeli večer čo večer. Lebo my za­chovávame nariadenie Hos­podina, nášho Boha; vy ste ho však opus­tili. 12 Nuž s nami na čele sú Hos­podin a jeho kňazi i pop­lašné trúby, aby sa rozo­zvučali proti vám, Iz­rael­ci; nebojuj­te proti Hos­podinovi, Bohu svojich ot­cov, lebo nebudete mať ús­pech. 13 Járobeám však pre­viedol zálohu do­okola, aby ich na­pad­la od­zadu. Tak stáli spredu proti Júdej­com, a záloha bola od­zadu. 14 Keď sa Júdej­ci ob­zreli, videli, že im hrozí boj spredu i od­zadu. Vtedy volali o po­moc k Hos­podinovi, kňazi trúbili na trúby 15 a jud­skí mužovia spus­tili voj­nový po­krik. Na ich po­krik Boh porazil Járobeáma i celý Iz­rael pred Abijom a Júdej­cami. 16 Iz­rael­ci zutekali pred Júdej­cami a Boh im ich vy­dal do rúk. 17 Abija a jeho ľud im spôsobil veľkú porážku, takže z Iz­raela pad­lo päťs­totisíc vy­braných mužov. 18 Vtedy boli Iz­rael­ci po­korení a pre­vahu zís­kali Júdej­ci, lebo sa spoliehali na Hos­podina, Boha svojich ot­cov. 19 Abija však prena­sledoval Járobeáma a dobyl nie­ktoré jeho mes­tá: Bétel a jeho osady, Ješámu a jej osady, Ef­rón a jeho osady. 20 Járobeám sa už za čias Abiju viac nezotavil; Hos­podin ho ranil, tak že zo­mrel. 21 Abija zase zmoc­nel. Vzal si š­tr­násť žien a splodil dvad­saťd­va synov a šest­násť dcér. 22 Os­tat­né Abijove činy, jeho život­né ces­ty a reči, sú za­písané vo Vý­klade proroka Id­du. 23 Keď Abija usnul so svojimi ot­cami, po­chovali ho v mes­te Dávidovom. Mies­to neho sa stal kráľom jeho syn Ása. Za jeho čias mala krajina desať rokov po­koj.