Evanjelický › 2. Kronická › 29

2. Kronická

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Chizkija1 Chiz­kija sa stal kráľom dvad­saťpäťročný a dvad­saťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho mat­ka sa volala Abíja, dcéra Zechar­jova. 2 Robil, čo je správ­ne v očiach Hos­podinových, cel­kom tak, ako robil jeho pra­otec Dávid. 3 V pr­vom mesiaci pr­vého roku svojej vlády ot­voril dvere domu Hos­podinov­ho a opravil ich. 4 Pri­viedol kňazov a levítov, zhromaždil ich na Východ­nom námes­tí 5 a po­vedal im: Čuj­te ma, levíti! Po­sväťte sa teraz a po­sväťte dom Hos­podina, Boha svojich ot­cov, a po­vynášaj­te zo svätyne nečis­totu! 6 Lebo naši ot­covia sa do­pus­tili ne­very, robili, čo sa ne­páči Hos­podinovi, nášmu Bohu, a opus­tili Ho. Od­vrátili sa tvárou od Hos­podinov­ho príbyt­ku a ob­rátili sa mu chrb­tom. 7 Uzamk­li aj dvere do pred­siene, zhasili lam­py, ne­spaľovali kadid­lo a vo svätyni ne­prinášali spaľované obete Bohu Iz­raela. 8 Pre­to Hos­podinov hnev pos­tihol Jud­sko a Jeruzalem a vy­stavil ich zmät­ku, hrôze a výs­mechu, ako to sami vidíte vlast­nými očami. 9 Hľa, pre­to naši ot­covia pad­li mečom, naši synovia, dcéry a ženy sú v zajatí. 10 Roz­hodol som sa teraz uzav­rieť zmluvu s Hos­podinom, Bohom Iz­raela, aby od nás od­vrátil páľavu svoj­ho hnevu. 11 Nebuďte teda ned­balí, synovia moji, lebo Hos­podin si vás vy­volil, aby ste stáli pred ním a slúžili Mu. Máte byť Jeho služob­ník­mi a kadiť Mu. 12 Tu po­vs­tali levíti. Z Kehátov­cov: Machat, syn Amásajov, Jóél, syn Azar­jov; z Meráríov­cov: Kíš, syn Ab­dího, Azar­ja, syn Jehal­lelélov; z Géršónov­cov: Jóách, syn Zim­mov, a Édén, syn Jóáchov; 13 z Elícáfánov­cov: Šim­rí a Jeíél; z Ásáfov­cov: Zechar­ja a Mat­tan­ja; 14 z Hémánov­cov: Jechíél a Šimeí; z Jedútúnov­cov: Šemajá a Uzzíél. 15 Tí zhromaždili svojich bratov, po­svätili sa a na kráľov príkaz šli podľa Hos­podinových slov vy­čis­tiť dom Hos­podinov. 16 Kňazi vošli do­vnút­ra domu Hos­podinov­ho, aby ho očis­tili. Všet­ku nečis­totu, ktorú našli v chráme Hos­podinovom, vy­nies­li na jeho ná­dvorie. Ďalej to pre­vzali levíti a vy­nies­li von k po­toku Kid­rón. 17 S po­sväcovaním začali v pr­vý deň pr­vého mesiaca a na ôs­my deň toho mesiaca do­speli k pred­sieni Hos­podinovej. Za osem dní po­svätili dom Hos­podinov a šest­nás­teho dňa pr­vého mesiaca skončili. 18 Po­tom vošli dnu ku kráľovi Chiz­kíjovi a hlásili: Očis­tili sme celý dom Hos­podinov, ol­tár na spaľované obete s jeho prís­lušným náčiním a stôl pre pred­kladané chleby s jeho prís­lušným náčiním. 19 Všet­ko náčinie, ktoré znes­vätil kráľ Ácház počas svojej vlády, keď sa spreneveril Bohu, sme uvied­li do poriad­ku a po­svätili. Aj­hľa, je to pred ol­tárom Hos­podinovým. 20 Včas­ráno zhromaždil kráľ Chiz­kija hod­nos­tárov mes­ta a vy­stúpil do domu Hos­podinov­ho. 21 Nato pri­vied­li na obeť za hriech sedem jun­cov a sedem baranov, sedem jah­niat a sedem koz­lov za kráľov­stvo, za svätyňu a za Jud­sko. Áronov­com, kňazom, pri­kázal obetovať na ol­tári Hos­podinovom. 22 Vtedy za­bíjali dobytok; kňazi za­chytávali krv a kropili ol­tár. Za­bíjali aj barany a kr­vou kropili ol­tár; za­bíjali aj jahňatá a kr­vou kropili ol­tár. 23 Po­tom pri­vied­li pred kráľa a zhromaždenie ako obeť za hriech koz­lov a položili na ne ruky. 24 Kňazi ich za­bíjali a krv z nich prinies­li na ol­tár ako obeť za hriech na zís­kanie zmierenia pre celý Iz­rael, lebo kráľ pri­kázal spaľovanú obeť a obeť za hriech pre celý Iz­rael. 25 Do domu Hos­podinov­ho po­stavil levítov s cim­bal­mi, har­fami a citarami, ako to nariadil Dávid, kráľov videc Gád a prorok Nátan. Lebo taký príkaz do­stal od Hos­podina pro­stred­níc­tvom Jeho prorokov. 26 Tak stáli levíti s Dávidovými hudob­nými nás­troj­mi a kňazi s trúbami. 27 Tu pri­kázal kráľ Chiz­kija priniesť na ol­tár spaľovanú obeť. Zároveň so spaľovanou obeťou za­znela pieseň Hos­podinova a trúby, a to za sprievodu hudob­ných nás­trojov iz­rael­ského kráľa Dávida. 28 Celé zhromaždenie sa klaňalo, pieseň znela, trúby zvučali, až kým sa ne­skončila spaľovaná obeť. 29 Keď sa skončili spaľované obete, kráľ i všet­ci prítom­ní sa sklonili a klaňali sa. 30 Po­tom kráľ Chiz­kija a hod­nos­tári pri­kázali levítom pred­niesť chválo­spev Hos­podinovi na slová Dávida a vid­ca Ásáfa. Tí radost­ne spievali chválo­spev, zo­hýnali sa a klaňali. 31 Po­tom Chiz­kija po­vedal: Teraz ste sa po­svätili pre Hos­podina. Pri­stúp­te a prines­te zábit­né a ďakov­né obete do domu Hos­podinov­ho. Zhromaždenie prinášalo zábit­né i ďakov­né obete, a každý, kto bol ochot­ný srd­com, i spaľované obete. 32 Počet spaľovaných obetí, ktoré zhromaždenie prinies­lo, bol: sedem­desiat kusov hovädzieho dobyt­ka, sto baranov a dve­sto jah­niat - to všet­ko na spaľovanú obeť Hos­podinovi; 33 za­svätených darov: šesťs­to kusov hovädzieho dobyt­ka a tritisíc oviec; 34 iba kňazov bolo pri­málo, takže ne­vládali stiah­nuť kože zo všet­kých spaľovaných obetí. Pre­to im po­máhali ich bratia levíti, kým sa ne­skončila práca a kňazi sa ne­pos­vätili. Levíti sa totiž po­sväcovali s úp­rim­nejším srd­com ako kňazi. 35 Aj spaľovaných obetí bolo veľa s tukom obetí spoločen­stva a s úliat­bami k spaľovaným obetiam. Tak bola ob­novená služba v dome Hos­podinovom. 36 Chiz­kija a všetok ľud sa radovali z toho, čo Boh pri­pravil ľudu; lebo tá vec sa náh­le odo­hrala.