Evanjelický › Žalmy › 22

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Horekovanie v ťažkom utrpení a chválospev po vyslyšaní1 Pre hudob­ný pred­nes na nápev Jelenica ran­nej zory. Žalm Dávidov.
2 Bože môj, Bože môj, prečo si ma opus­til? Ďaleko si od mojej spásy, od slov môj­ho kriku!
3 Bože môj, volám vo dne, ale Ty sa ne­ozývaš, aj v noci, ale ne­môžem sa utíšiť.
4 Ty však tróniš ako svätý, Ty, chvála Iz­raela.
5 V Teba dúfali naši ot­covia, dúfali, a Ty si ich za­chraňoval.
6 K Tebe volávali a vy­slobodzoval si ich, v Teba dúfali a nebývali za­han­bení.
7 Ja som však červ, a nie človek, po­tupa pre ľudí a ľudom opo­vr­hnutý.
8 Všet­ci, ktorí ma vidia, sa mi po­smievajú, vy­škierajú sa, po­triasajú hlavou:
9 Spoliehal sa na Hos­podina, nech ho teraz za­chráni, nech ho vy­trh­ne, však má v ňom zaľúbenie!
10 Veď Ty si ma vy­viedol zo života mat­ky, dal si mi nádej na mat­kiných pr­siach.
11 Od­kázaný som na Teba už od života mat­ky, od lona mat­ky mojej Ty si Boh môj!
12 Nebuď mi ďaleký, blíz­ko je súženie, a po­moc­níka niet.
13 Ob­kľúčilo ma mnoho jun­cov, moc­né býky z Bášánu ma ob­klopili.
14 Ot­várajú si na mňa ús­ta ako dravý a revúci lev.
15 Roz­lievam sa ako voda, uvoľňujú sa mi všet­ky kos­ti, moje srd­ce je ako vosk, roz­púšťa sa mi vo vnútor­nos­tiach.
16 Ako črep vy­sch­la moja sila a jazyk sa mi k ďas­nám prilepil, kladieš ma do prachu smr­ti.
17 Lebo psi ma ob­kľúčili, ob­kolesila ma tlupa zlosynov a pre­bod­li mi ruky, nohy.
18 Môžem si spočítať všet­ky kos­ti, oni sa pri­zerajú, zrak si pasú na mne.
19 Roz­deľujú si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
20 Ale Ty, Hos­podine, ne­vzďaľuj sa! Ty, sila moja, poponáhľaj sa mi na po­moc!
21 Za­chráň mi dušu pred mečom, moju jedinú z moci psov.
22 Za­chráň ma z tlamy leva a z rohov byvolov. Ty si ma vy­počul.
23 O Tvojom mene budem rozp­rávať svojim bratom, upro­stred zhromaždenia chcem Ťa chváliť.
24 Vy, čo sa bojíte Hos­podina, chváľte Ho! Všet­ko po­tom­stvo Jákobovo, ctite Ho! Boj­te sa Ho, všet­ko po­tom­stvo Iz­raela!
25 Lebo On neza­vr­hol, ani nezošk­livil si biedu úbožiaka, ne­skryl si pred ním svoju tvár. Keď volal k Ne­mu, počul ho.
26 Z Teba pramení moja chvála vo veľkom zbore, vy­pl­ním svoje sľuby pred tými, čo sa Ho boja.
27 Po­kor­ní budú jesť a na­sýtia sa, a chváliť budú Hos­podina tí, čo Ho hľadajú. Nech vaše srd­ce žije naveky!
28 Roz­pomenú a ob­rátia sa k Hos­podinovi všet­ky končiny zeme a klaňať sa Ti budú všet­ky čeľade národov.
29 Lebo Hos­podinovi pat­rí kraľovanie, On je vladárom nad národ­mi.
30 Len pred Ním sa budú sk­láňať všet­ci, čo spia v zemi, pred Ním sa po­korí každý, kto zo­stupuje do prachu a ne­môže si dušu živú za­chovať.
31 Po­tom­stvo bude slúžiť Jemu, o Pánovi
32 sa bude rozp­rávať budúcemu po­koleniu a hlásať budú Jeho spravod­livosť ľudu, ktorý sa narodí, že On to učinil.