Evanjelický › Žalmy › 59

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Prosba o ochranu proti krutému nepriateľovi1 Pre hudob­ný pred­nes na nápev: Nezahub! Dávidov pamät­ný žalm, keď Saul po­slal strážiť jeho dom, aby ho usmr­tili.
2 Bože môj, osloboď ma od ne­priateľov, za­chráň ma pred tými, čo po­vs­távajú proti mne.
3 Osloboď ma od páchateľov ne­právos­ti, za­chovaj ma pred kr­vilačnými mužmi.
4 Lebo hľa, strieh­nu mi na život, moc­ní ma na­pádajú bez môj­ho prie­stup­ku a bez môj­ho hriechu.
5 Hos­podine, bez mojej viny pri­biehajú, chys­tajú sa. Po­vs­taň mi v ús­trety a hľaď!
6 Ty, Hos­podine, Bože moc­nos­tí, Bože Iz­raela, pre­buď sa, po­tres­taj všet­kých po­hanov! Ne­zmiluj sa nad ni­kým z nešľachet­ných zrad­cov. Sela.
7 Vracajú sa pod­večer, za­výjajú ako psy, obiehajú mes­to.
8 Hľa, slin­tajú ús­tami, na perách majú meče, veď ktože počuje?
9 Ale Ty, Hos­podine, sa im smeješ, Ty vy­smievaš sa všet­kým po­hanom.
10 Ty moja sila, k Tebe ob­rátim svoju po­zor­nosť; lebo je Boh mojím hradom.
11 Môj milos­tivý Boh mi vy­j­de v ús­trety, Boh mi do­volí hľadieť na mojich od­por­cov.
12 Ne­pobi ich, aby môj ľud nezabudol, pre­háňaj ich svojou silou a zvrh­ni ich, Pane, pavéza naša!
13 Hriechom ich úst je reč ich perí, nech sa polapia vo svojej pýche pre kliat­bu a lož, čo vy­slovujú!
14 Skon­cuj s nimi v hneve, skon­cuj, nech ich nieto! Nech zvedia, že Boh je vladárom v Jákobovi do končín zeme. Sela.
15 Vracajú sa pod­večer, za­výjajú ako psy, obiehajú mes­to.
16 Túlajú sa za po­kr­mom, vrčia, ak sa ne­na­sýtia.
17 Ale ja ospevovať budem Tvoju silu a z rána budem plesať nad Tvojou milosťou, lebo Ty si bol mojím hradom a mojím útočis­kom v deň mojej úz­kos­ti.
18 Ty, sila moja, Tebe budem spievať chvály, lebo Boh mi je hradom, môj milos­tivý Boh.