Evanjelický › Žalmy › 18

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Ďakovná pieseň za víťazstvo nad nepriateľom1 Pre hudob­ný pred­nes. Od Hos­podinov­ho služob­níka Dávida, ktorý hovoril slová tej­to pies­ne, keď ho Hos­podin vy­slobodil z rúk všet­kých ne­priateľov a z ruky Sau­lovej:
2 Vrúc­ne Ťa milujem, ó Hos­podine, moja sila!
3 Hos­podin moja skala, hrad môj a môj vy­sloboditeľ; môj Boh je moje bralo, v Neho dúfam; môj štít, roh mojej spásy, moja pev­nosť.
4 Volám na Hos­podina, ktorý je hoden chvály, som za­chránený pred svojimi ne­priateľmi.
5 Ob­kľúčili ma putá smr­ti a prúdy záhuby ma predesili.
6 Ovinuli ma putá pod­svetia, osíd­la smr­ti za­stih­li ma.
7 V úz­kos­ti svojej som volal na Hos­podina, kričal som na svoj­ho Boha; zo svoj­ho chrámu počul hlas môj a môj krik pred Ním prenikol Mu k ušiam.
8 Tu po­hla sa a za­trias­la zem a za­chveli sa, po­hli vr­chov zá­klady, lebo vzplanul hnevom.
9 Dym sa Mu valil z noz­dier, zžieravý oheň z Jeho úst, žeravé uhlíky blčali z Neho.
10 Na­klonil nebesá, zo­stúpil, a mrákavu mal pod nohami.
11 Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na kríd­lach vet­ra.
12 Tmu urobil si skrýšou vôkol seba a svojím stán­kom tem­né vody, hus­té ob­laky.
13 Zo žiary pred Ním ob­laky Jeho prešli v kamenec, v uhlie oh­nivé.
14 Hos­podin za­hr­mel na nebi. Naj­vyšší vy­dal svoj hlas, kamenec, uhlie oh­nivé.
15 Vy­strelil svoje šípy - rozo­sial ich, i mnohé bles­ky - zmiatol ich.
16 Ukázali sa vod­né riečis­ká, ob­nažili sa zá­klady sveta od Tvojej hroz­by, Hos­podine, od hnev­livého dutia Tvoj­ho dychu.
17 Z výsos­ti siahol, uchopil ma a vy­tiahol z veľkých vôd.
18 Pred mojím moc­ným ne­priateľom za­chránil ma a pred mojimi ne­praj­ník­mi, keď boli sil­nejší ako ja.
19 Pre­pad­li ma v čase môj­ho trápenia, ale Hos­podin bol mi oporou.
20 On vy­viedol ma na voľnosť, vy­tr­hol ma, bo si ma obľúbil.
21 Od­menil sa mi Hos­podin podľa mojej spravod­livos­ti, od­platil mi podľa čis­toty mojich rúk:
22 lebo ja do­držal som ces­ty Hos­podina, od svoj­ho Boha bez­božne som ne­od­padol.
23 Bo všet­ky Jeho práva sú mi pred očami, od Jeho príkazov som sa ne­od­chýlil.
24 Bol som pri Ňom bez úhony a chránil som sa pre­vinenia.
25 Tak od­platil mi Hos­podin podľa mojej spravod­livos­ti a podľa čis­toty mojich rúk pred Jeho očami.
26 Ty voči zbožnému sa javíš zbožným a voči úp­rim­nému počínaš si úp­rim­ne.
27 Ty voči čis­tému sa javíš čis­tým, ale s pre­vráteným na­kladáš div­ne.
28 Lebo Ty za­chraňuješ ubiedený ľud, lež pyšné oči ponižuješ.
29 Bo Ty rozs­vecuješ môj svieceň, Hos­podine; môj Boh mi pre­svecuje tem­notu.
30 Veď s Tebou na­pad­nem aj zá­stupy, so svojím Bohom pre­skočím i múr.
31 Božia ces­ta je do­konalá; reč Hos­podinova je osvedčená; On je štítom každému, kto sa k Nemu utieka.
32 Veď kto je Bohom ok­rem Hos­podina? A kto je skalou ok­rem nášho Boha?
33 Boh, ktorý ma opásal silou, a bez­úhon­nou robí moju ces­tu,
34 On dal mi nohy jelenie a po­stavil ma na výšiny.
35 Moje ruky vy­učil boju a moje ramená na­pínať kovový luk.
36 Dal si mi štít svojej spásy a Tvoja pravica bola mi oporou i Tvoja blaho­sklon­nosť ma zveľadila.
37 Dal si pries­tor pre moje kroky, že sa mi člen­ky ne­vyt­kli.
38 Ja hnal som svojich ne­priateľov, do­stih­nem ich, a ne­vrátil som sa, kým som ich ne­zničil.
39 Zdr­vil som ich, takže už ne­povs­tanú; pad­li mi pod nohy.
40 Opásal si ma silou do boja, od­por­cov mojich zo­hol si podo mňa.
41 Na útek donútil si mojich ne­priateľov, a vy­kynožil som svojich ne­praj­níkov.
42 Kričali o po­moc - ale nik ne­pomáhal. Na Hos­podina - ale ich ne­vypočul.
43 Roz­mr­vil som ich sťa prach do vet­ra; vy­hodil som ich sťa blato na ulicu.
44 Zo sváru ľudu si ma vy­slobodil, po­stavil si ma za hlavu národov; ľud, čo som ne­poz­nal, slúži mi.
45 Na slovo ma po­slúchajú, cudzin­ci mi po­chlebujú.
46 Cudzin­ci väd­nú strachom a s chvením vy­chodia zo svojich zám­kov.
47 Hos­podin žije! Požeh­naná moja skala! Vy­výšený je Boh mojej spásy.
48 Boh, ktorý mi dožičil po­mstu a pod­manil mi národy,
49 ktorý ma zbavil môj­ho ne­priateľa, Ty si ma vy­výšil nad mojich od­por­cov, od násil­níka si ma vy­slobodil.
50 Pre­to Ťa budem oslavovať medzi národ­mi a ospevovať Tvoje meno, Hos­podine,
51 ktorý zveľaďuješ priazeň svoj­mu po­mazanému, Dávidovi, a jeho po­tom­stvu až naveky.