Evanjelický › Žalmy › 31

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Hospodin útočiskom v ťažkej skúške1 Pre hudob­ný pred­nes. Žalm Dávidov.
2 K Tebe sa utiekam, ó Hos­podine, kiež ni­kdy nie som za­han­bený! Za­chráň ma svojou spravod­livosťou!
3 Na­kloň ku mne svoje ucho, rých­lo ma vy­trh­ni! Buď mi ochran­ným bralom a ohradeným domom, aby si ma za­chránil!
4 Lebo Ty si mi skalou a mojím hradom, pre svoje meno veď ma a sprevádzaj.
5 Vy­veď ma zo siete, ktorú mi taj­ne na­stavili, lebo si mojím útočis­kom.
6 Do Tvojej ruky porúčam svoj­ho ducha, Ty si ma vy­kúpil, ó Hos­podine, Bože ver­ný.
7 Nenávidím ctiteľov ničom­ných modiel, lebo ja v Hos­podina dúfam.
8 Jasať a radovať sa budem z Tvojej milos­ti, lebo si vzhliadol na moju biedu a po­chopil si tieseň mojej duše.
9 Ne­vydal si ma ne­priateľovi do rúk, na šíru plochu po­stavil si moje nohy.
10 Zmiluj sa nado mnou, Hos­podine, lebo cítim úz­kosť, zár­mut­kom chrad­ne mi oko i duša i telo.
11 Život mi žiaľom hynie, a moje roky vzdychaním. Pod­lomila sa moja sila vlast­nou vinou a kos­ti sa mi roz­pad­li.
12 Stal som sa po­tupou pre všet­kých svojich protiv­níkov, a naj­mä pre svojich susedov, a po­strachom pre svojich známych; tí, čo ma vidia von­ku, bežia odo mňa.
13 Z pamäti vy­padol som ako mŕt­vy, som ako rozt­repaná nádoba.
14 Lebo čujem šep­kanie mnohých, - hrôza navôkol - keď sa proti mne spolu radia a za­mýšľajú vziať mi život.
15 Ale ja Tebe dôverujem, Hos­podine. Hovorím: Ty si môj Boh!
16 V Tvojej ruke sú moje časy, vy­trh­ni ma z rúk mojich ne­priateľov a na­háňačov.
17 Roz­jas­ni tvár svoju nad svojím sluhom, za­chráň ma svojou milosťou!
18 Ó Hos­podine, nech ne­vyj­dem na han­bu, lebo na Teba volám; nech sa za­han­bia bez­božníci, nech zmĺk­nu v pod­svetí.
19 Nech onemejú lživé pery, čo v pýche a po­hŕdaní nehaneb­ne vravia proti spravod­livému.
20 Aká hoj­ná je Tvoja dob­rota, ktorú si od­ložil tým, ktorí sa Ťa boja, do­kázal si ju na tých, ktorí sa pred ľuďmi k Tebe utiekajú.
21 Ty v skrýši svojej tváre ukryješ ich pred záker­nosťou ľudí a schováš ich pod prís­treškom pred šk­riep­kou jazykov.
22 Požeh­naný Hos­podin, lebo mi pred­iv­ne prejavil milosť v čase súženia.
23 Vo svojom roz­rušení som riekol: Som od­rezaný od Tvoj­ho do­hľadu! Ale si počul moje hlas­né pros­by, keď som k Tebe volal.
24 Miluj­te Hos­podina, všet­ci Jeho zbožní! Hos­podin za­chováva ver­ných, ale nad­mieru od­pláca tomu, kto si počína pyšne.
25 Zmužilí buďte, nech sa upev­ní srd­ce všet­kých vás, ktorí očakávate na Hos­podina.