Evanjelický › Žalmy › 139

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Božia vševedúcnosť a všadeprítomnosť1 Pre hudob­ný pred­nes. Dávidov. Žalm. Hos­podine, Ty si ma pre­skúmal a po­znal.
2 Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlien­ku chápeš zďaleka.
3 Ty po­zoruješ, či chodím, či ležím, o všet­kých mojich ces­tách vieš.
4 Ešte ne­mám slovo na jazyku, a Ty, Hos­podine, už ho cel­kom vieš.
5 Ob­kľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa.
6 Žas­nem nad Tvojím po­znaním, je pri­vysoko, nedosiah­nem ho.
7 Kam by som mohol záj­sť od Tvoj­ho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem?
8 Keby som vstúpil na nebesá, tam si Ty; a keby som si ustlal v zá­hrobí, aj tam si Ty.
9 Keby som si vzal kríd­la ran­nej zory a býval pri naj­vzdialenejšom mori,
10 aj tam by ma od­prevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila.
11 Keby som po­vedal: Nech ma as­poň tma pri­tlačí a nech je noc svet­lom vôkol mňa,
12 ani tma nie je do­sť tmavá pred Tebou, noc svieti ako deň, tma je ako svet­lo.
13 Lebo Ty si mi stvoril ľad­viny, v mat­kinom živote Ty si ma utkal.
14 Ďakujem Ti, že si ma pred­iv­ne utvoril; div­né sú Tvoje skut­ky. A moja duša to dob­re vie.
15 Neboli skryté moje kos­ti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytos­ti, utkaný v hl­binách zeme.
16 Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárod­ku, všet­ko to bolo na­písané do Tvojej knihy, všet­ky dni boli vo­pred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejes­tvoval.
17 Aké vzác­ne sú mi Tvoje myšlien­ky, ó Bože, aký ne­smier­ny je ich počet.
18 Ak ich spočítam, viac ich je ako pies­ku, keď sa pre­budím, ešte vždy som s Tebou.
19 Kiežby si, Bože, za­bil bez­božníka! Vzdiaľte sa odo mňa, mužovia kr­vilační,
20 tí, čo sa pod­lo priečia Tebe a már­ne sa dvíhajú proti Tebe.
21 Či ne­mám, Hos­podine, nenávidieť tých, čo Teba nenávidia? A či si ne­mám ošk­liviť tých, ktorí po­vs­távajú proti Tebe?
22 Na­skrz ich nenávidím, stali sa mi ne­priateľmi.
23 Pre­skúmaj ma, ó Bože, po­znaj moje srd­ce; skúmaj ma a po­znaj moje myšlien­ky!
24 Viď, či som na ces­te do trápenia, a veď ma ces­tou večnos­ti!