Evanjelický › Žalmy › 73

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Víťazstvo viery nad pochybnosťami1 Žalm Ásáfov. Vprav­de dob­rý je Boh k Iz­raelovi, k tým, čo sú čis­tého srd­ca.
2 Ale mne sa tak­mer uchýlili nohy; skoro sa po­kĺz­li moje kroky.
3 Lebo som závidel chva­stavým, keď som zrel blaho bez­božných;
4 lebo ne­tr­pia muky; zdravé a vy­pasené je ich telo;
5 nelopotia sa ako smr­teľník a ne­sužuje ich, čo trápi ľudí.
6 Pre­to im pýcha hrd­lo ob­víňa a plášť násilia ich pri­odieva.
7 Z tuku im oko vy­čnieva, srd­ce im pre­kypuje výmys­lami,
8 po­smeškujú a zlomyseľne hovoria; zvysoka vravia o ú­tlaku.
9 Ús­ta dvíhajú proti nebu a jazyk sa im vozí po zemi.
10 Pre­to sa ob­racia k nim ľud a na­pája sa hoj­ne.
11 A vravia: Akože by vedel Boh? Či Naj­vyšší má vedomosť o tom?
12 Hľa, to sú bez­božní: hromadia bohat­stvá, súc večne bez­peční.
13 Veru, dar­mo som si za­chovával srd­ce čis­té a v ne­vin­nos­ti umýval si dlane.
14 Bol som ne­pres­taj­ne bitý a každé ráno tres­taný.
15 Keby som si bol po­vedal: Podob­ne budem rozp­rávať, tak by som sa bol spreneveril rodu Tvojich detí.
16 Keď som sa to snažil po­chopiť, zdalo sa mi to trápením,
17 kým som ne­vošiel do Božích svätýň a ne­pochopil som ich koniec.
18 Veru, na klz­ké mies­to ich staviaš a roz­bíjaš ich na tros­ky.
19 Ako rých­lo vy­j­dú nav­nivoč! Miz­nú a hrôzou za­hynú!
20 Ako sen miz­ne po pre­budení, Pane. tak za­vrh­neš ich ob­raz, keď sa pre­budíš.
21 Keď sa mi srd­ce roz­horčovalo a bodalo ma vo vnút­ri,
22 hlúpy som bol a ne­vedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá.
23 Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu.
24 Vedieš ma svojou radou a po­tom do slávy ma prij­meš.
25 Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, ne­túžim po zemi.
26 Aj keď mi hynie telo i srd­ce, Boh mi je skalou srd­ca naveky a mojím údelom.
27 Lebo hľa, za­hynú, čo sa vzďaľujú od Teba, zničíš každého, kto Ti je ne­ver­ný.
28 Ale mňa blaží Božia blíz­kosť. V Hos­podinovi, Pánovi mám svoje útočis­ko, aby som všet­ky Tvoje skut­ky zves­toval.