Evanjelický › Žalmy › 69

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Sluha Hospodinov vo veľkom utrpení1 Pre hudob­ný pred­nes na nápev: Ľalie. Dávidov.
2 Za­chráň ma, Bože, lebo mi vody do­siah­li až po hrd­lo.
3 Za­viazol som v hl­bokom bah­ne, v ktorom niet sa kde po­staviť; vošiel som do hl­bokých vôd a prúd ma za­plavil.
4 Ustal som od volania, hrd­lo mi horí, oči mi vy­has­li od vy­čkávania na môj­ho Boha.
5 Viac je tých, ktorí ma bez príčiny nenávidia, ako vlasov na mojej hlave; mnoho je mojich ničiteľov, mojich lživých ne­priateľov; čo som ne­ulúpil, musím na­hradiť.
6 Bože, Ty po­znáš moju po­blúdilosť, a moje viny nie sú skryté pred Tebou.
7 Nech sa ne­musia han­biť pre mňa tí, čo v Teba dúfajú, Pane, Hos­podine moc­nos­tí! Nech sa ne­musia pre mňa pýriť tí, čo Teba hľadajú, Bože Iz­raela!
8 Lebo pre Teba znášam po­hanenie, stud mi po­krýva tvár.
9 Svojim bratom stal som sa cudzím, synom svojej mat­ky cudzin­com.
10 Lebo hor­lenie za Tvoj dom ma strávilo, út­ržky Tvojich tupiteľov pad­li na mňa.
11 Keď som plakal a pos­til sa, bolo mi to na po­tupu.
12 Keď som vzal vrece na seba na­mies­to šiat, stal som sa im porekad­lom.
13 O mne rozp­rávajú tí, ktorí sedia v bráne, i pies­ne pijanov opoj­ného nápoja.
14 Ja sa však k Tebe mod­lím, Hos­podine, v čase príhod­nom, Bože, pre svoju veľkú milosť ohlás sa mi so svojou ver­nou po­mocou.
15 Vy­trh­ni ma z blata, aby som nezaviazol, nech sa oslobodím od tých, čo ma nenávidia, i z hl­bokých vôd!
16 Nech ma ne­od­plaví prúd vody a nech ma ne­po­hl­tí hl­bina, studňa nech nezat­vorí svoje ús­ta nado mnou!
17 Ohlás sa mi, Hos­podine, lebo je vzác­na Tvoja milosť, ob­ráť sa ku mne pre svoje hoj­né zľutovanie.
18 Ne­skrývaj tvár svoju pred svojím sluhom, lebo mi je úz­ko; rých­lo sa mi ohlás.
19 Pri­blíž sa k mojej duši, vy­kúp ju, pre mojich ne­priateľov vy­sloboď ma.
20 Ty po­znáš moje po­hanenie i moju han­bu, po­tupu, a všet­ci moji protiv­níci sú Ti pred očami.
21 Po­tupa zlomila mi srd­ce, až som ochorel; čakal som na sús­trasť, ale tej nebolo, na tešiteľov, ale nenašiel som ich.
22 Jed mi dávali do jed­la, keď som bol smäd­ný, na­pájali ma oc­tom.
23 Nech im je ich stôl pas­cou pred nimi a ich obet­né hody osíd­lom.
24 Nech sa im za­tem­nia oči, aby ne­videli, nech sa im bed­rá stále klátia.
25 Vy­lej na nich svoje roz­horčenie, nech ich za­siah­ne páľa Tvoj­ho hnevu!
26 Nech ich táboris­ko spust­ne a v ich stanoch nech nik nebýva!
27 Lebo prena­sledujú toho, koho si Ty ud­rel, a rozp­rávajú o boles­ti tých, ktorých si Ty ranil.
28 K ich vine pri­daj vinu, nech k Tvojej spáse ne­majú prí­stup.
29 Nech sú vy­tretí z knihy života, so spravod­livými nech nie sú za­písaní.
30 Ja som však bied­ny a tr­piaci, Tvoja po­moc nech ma vy­výši.
31 Ja piesňou budem chváliť meno Hos­podinovo a velebiť Ho budem chválo­spevom.
32 Hos­podinovi je to milšie ako býk, ako rohatý junec s raticami.
33 Nech to vidia po­kor­ní a po­tešia sa, nech ožije srd­ce vám, ktorí hľadáte Boha!
34 Lebo Hos­podin vy­slýcha chudob­ných, svojimi väzňami ne­pohŕda.
35 Chváľte Ho, nebesá i zem, more i všet­ko, čo sa hýbe v ňom!
36 Lebo Boh po­môže Si­onu a vy­buduje jud­ské mes­tá; bývať budú tam a zauj­mú ho.
37 Po­tom­stvo Jeho sluhov podedí ho a milov­níci Jeho mena budú bývať na ňom.