Evanjelický › Žalmy › 10

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Volanie o pomoc proti násilníkom1 Ó Hos­podine, prečo stojíš zďaleka, skrývaš sa vo chvíľach súženia?
2 Bez­božný v pýche trápi bied­neho. Nech sa chytia v ú­kladoch, ktoré vy­mys­leli.
3 Lebo sa honosí bez­božník svojimi chúťkami a lakomec sa rúha, po­hŕdajuc Hos­podinom.
4 Bez­božník vo svojej na­mys­lenos­ti Ho nehľadá. Všet­ky jeho myšlien­ky sú: Niet Boha!
5 Ús­pešné sú jeho ces­ty v každý čas. Tvoje súdy sú preň pri­vysoké, sop­tí proti všet­kým svojim protiv­níkom.
6 Húta si v srd­ci: Ne­poh­nem sa! Z po­kolenia na po­kolenie ne­stíha ma nešťas­tie.
7 Ús­ta má pl­né kliat­by, klamu, ú­tlaku; pod jazykom má trápenie a ne­právosť.
8 Sedáva na po­striežke v dedinách a taj­ne vraždí ne­vin­ného, oči mu strieh­nu na nešťast­ného.
9 V ú­kryte číha ako lev vo svojej húšti; číha, aby bied­neho sch­vátil; chudáka sa zmoc­ní, keď ho stiah­ne do svojej siete.
10 Schúlený krčí sa a húf nešťast­níkov padá do jeho moci.
11 Húta si v srd­ci: Boh už za­budol; skrýva si tvár, ni­kdy to ne­uvidí.
12 Ó Hos­podine, Bože, po­vs­taň, zdvih­ni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených!
13 Prečo má bez­božník po­hŕdať Bohom a mys­lieť v srd­ci: Tres­tať nebudeš!?
14 Ty vidíš, veď Ty hľadíš na trápenie i žiaľ, aby si to vzal do ruky; Tebe to porúča nešťast­ník, sirota: Ty si bol ich po­moc­níkom.
15 Polám rameno bez­božníka, zlosyna, po­tres­taj jeho bez­božnosť, až ju viac nenáj­deš.
16 Hos­podin je kráľom na večné veky; po­hania zmiz­li z Jeho krajiny.
17 Počul si túžbu po­kor­ných, ó Hos­podine; utvr­dzuješ im srd­ce, ucho na­kláňaš,
18 aby si pri­slúžil právo sirote a ubitému, aby po­zem­ský človek už viac ne­na­háňal strach.