Evanjelický › Žalmy › 105

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Chvála Božích skutkov v dejinách národa1 Ďakuj­te Hos­podinovi, vzývaj­te Jeho meno! Hlásaj­te Jeho skut­ky medzi národ­mi!
2 Spievaj­te a hraj­te Mu! Rozp­rávaj­te o všet­kých Jeho div­ných skut­koch!
3 Chváľte sa Jeho svätým menom! Nech sa raduje srd­ce tých, čo Hos­podina hľadajú!
4 Do­pytuj­te sa na Hos­podina a na Jeho silu, hľadaj­te ustavične Jeho tvár!
5 Spomínaj­te na Jeho div­né skut­ky, ktoré robil, na znamenie a súdy Jeho úst,
6 vy, po­tom­stvo Ab­raháma, Jeho sluhu, synovia Jákobovi, Jeho vy­volení!
7 On, Hos­podin, je náš Boh, po celej zemi Jeho súdy.
8 Na svoju zmluvu večne pamätá, slovo, čo vy­dal pre tisíc rodov príkazom;
9 čo s Ab­rahámom uzav­rel, a na prísahu Izákovi,
10 čo stvr­dil ako zákon Jákobovi na večnú zmluvu pre Iz­rael:
11 Tebe dám Kanaán ako váš dedičný podiel.
12 Keď ich bolo ešte počtom málo, hŕs­točka len, a k tomu cudzí v nej,
13 keď tiah­li od národa k národu, z jed­ného kráľov­stva k inému ľudu,
14 ni­komu nedovolil utláčať ich, aj kráľov pre nich po­tres­tal:
15 Nedotýkaj­te sa mojich po­mazaných, ne­ub­ližuj­te mojim prorokom!
16 A keď pri­volal hlad do zeme a zlámal všet­ku palicu chleba,
17 po­slal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali za ot­roka.
18 V klade mu zvierali nohy, do­stal sa do želiez,
19 kým sa len ne­spl­nilo jeho slovo a reč Hos­podinova ho ne­o­spravedl­nila.
20 Kráľ po­slal, dal ho roz­viazať, národov vlád­ca pre­pus­til ho.
21 Nad vlast­ným domom stanovil ho pánom, vlád­com nad celým svojím majet­kom,
22 aby poúčal podľa svojej vôle jeho kniežatá a jeho star­cov učil múd­ros­ti.
23 Tak prišiel Iz­rael do Egyp­ta a Jákob bol hosťom v krajine Chámovej,
24 urobil ľud svoj veľmi plod­ným a sil­nejším než boli jeho protiv­níci.
25 Zvrátil im srd­ce, aby nenávideli Jeho ľud, ú­klady strojili Jeho služob­níkom.
26 Mojžiša po­slal, svoj­ho sluhu, Árona, ktorého si vy­volil.
27 Tí robili medzi nimi Jeho znamenia, zá­zraky v kraji Chámovom.
28 Po­slal tmu - zo­tmilo sa; ale sprotivili sa Jeho slovám.
29 Ich vody na krv pre­menil a usmr­til im ryby.
30 Krajina hemžila sa žabami ešte aj v dvoranách ich kráľov.
31 Riekol, a priletel hmyz, komáre na celé ich územie.
32 Kamenec po­slal mies­to dažďa, plamen­ný oheň do ich zeme.
33 Vinič im zbil, aj figov­níky, stromy polámal na ich území.
34 Riekol, a prišli kobyl­ky, pažravý hmyz bez počtu;
35 požrali im všet­ku byľ v krajine, požrali im plodiny poľa.
36 Po­bil im v kraji všet­ko pr­vorodené, pr­votiny všet­kej ich mužnej sily.
37 Ich však vy­viedol so strieb­rom a zlatom, nebol v ich kmeňoch klesajúci.
38 Egypt sa radoval, keď vy­chádzali, lebo ich po­chytil strach pred nimi.
39 Rozp­re­strel ob­lak ako pri­krývad­lo a oheň, aby os­vecoval noc.
40 Žiadali, a pri­viedol pre­pelice, sýtil ich nebes­kým chlebom.
41 Ot­voril skalu - tiek­li vody a valila sa rieka vy­pra­hnutou zemou.
42 Lebo si spomenul na svoje sväté slovo, na svoj­ho sluhu Ab­raháma.
43 Tak vy­viedol ľud svoj v rados­ti, za plesania svojich vy­volených.
44 Dal im krajiny po­hanov; zdedili plody trudu národov,
45 aby dbali na Jeho ustanovenia a za­chovávali Jeho zákony. Haleluja!