EvanjelickýŽalmy49

Žalmy

Pominuteľnosť bohatstva a slávy1 Pre hudob­ný pred­nes. Žalm Kórachov­cov.
2 Čuj­te to, všet­ky národy, na­slúchaj­te, všet­ci obyvatelia zeme,
3 po­spolití i pop­red­ní, na­pos­pol bohatí aj chudob­ní!
4 Moje ús­ta hovoriť budú múd­ros­ti, a roz­jímanie môj­ho srd­ca bude roz­um­né.
5 Na­kloním svoje ucho k podoben­stvu, za zvukov har­fy vy­svet­lím svoju záhadu.
6 Prečo sa mám báť v dňoch neres­ti, keď ma ob­kľučuje ne­právosť mojich sliedičov,
7 ktorí sa spoliehajú na svoj majetok a honosia sa svojím veľkým bohat­stvom?
8 Ni­kto ne­môže brata vy­kúpiť, ani Bohu cenu zmierenia zaň vy­platiť,
9 lebo je pri­drahé výkup­né za jeho dušu. Upus­tiť musí navždy od toho,
10 aby žil ďalej naveky a ne­videl hrob;
11 a pred­sa ho uvidí. Múd­ri umierajú, blázon i nerozum­ný spolu hynú a iným nechávajú svoje bohat­stvo.
12 Hroby sú naveky ich domami, ich príbyt­kami z rodu na rod, i keď si zeme svojím menom po­menovali.
13 Ani človek ne­os­táva v nád­here, podob­ný je stat­ku, ktorý hynie.
14 Taký je osud tých, čo si bláz­nivo dôverujú, a koniec tých, čo vo svojich ús­tach majú záľubu. Sela.
15 Kles­nú do pod­svetia ako ovce a sm­rť im bude pas­tierom; zo­stúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozp­lynie a pod­svetie im bude príbyt­kom.
16 Ale Boh vy­kúpi mi dušu, z moci pod­svetia ma iste vez­me. Sela.
17 Neboj sa, keď nie­kto zbohat­ne, keď rozm­noží sa sláva jeho domu.
18 Lebo keď zo­mrie, ne­vez­me všet­ko so sebou a jeho sláva nezos­túpi za ním.
19 I keď sa blaženým cíti zaživa; i keď ťa chválili, že sa ti dob­re vodí,
20 vrátiš sa k po­koleniu svojich ot­cov, ktorí už svet­lo ni­kdy ne­uvidia.
21 Človek ne­os­táva v nád­here, podob­ný je stat­ku, ktorý hynie.

EvanjelickýŽalmy49