EvanjelickýŽalmy107

Žalmy

Ďakovná pieseň za vyslobodenie z nebezpečia1 Ďakuj­te Hos­podinovi, lebo je dob­rý, lebo naveky tr­vá Jeho milosť.
2 Nech vravia vy­kúpen­ci Hos­podinovi, ktorých vy­kúpil z moci protiv­níka;
3 a zhromaždil ich z krajín, od východu a západu, od severu aj od mora.
4 Blúdili púšťou, po samote, nenašli ces­tu k obývateľnému mes­tu;
5 hlad­ní a smäd­ní boli, duša im chrad­la v tele.
6 Vo svojom súžení volali k Hos­podinovi a On ich vy­tr­hol z ich úz­kos­ti,
7 viedol ich rov­nou ces­tou, aby prišli k obývateľnému mes­tu.
8 Nech ďakujú Hos­podinovi za milosť, za Jeho div­né skut­ky na ľuďoch,
9 že dušu smäd­nú ukojil a hlad­nú dušu dob­rým na­sýtil.
10 Tým, ktorí sedeli v tme a tem­note, zvieraní biedou, železom,
11 lebo sa rečiam Božím priečili, po­hrd­li radou Naj­vyššieho,
12 út­rapou po­koril im srd­ce, pad­li, a po­moc­níka nebolo.
13 Vo svojom súžení volali k Hos­podinovi, a On vy­tr­hol ich z úz­kos­ti,
14 vy­viedol ich z tmy a tem­noty a roz­tr­hol im putá.
15 Nech ďakujú Hos­podinovi za milosť, za Jeho div­né skut­ky na ľuďoch,
16 lebo roz­lámal kovové dvere, po­sekal želez­né závory.
17 Bláz­ni pre svoje hriešne ces­ty, pre svoje viny tr­peli.
18 Sprotivil sa im všetok po­krm, dot­kli sa až brán smr­ti.
19 Vo svojom súžení volali k Hos­podinovi, a On ich vy­tr­hol z ich úz­kos­ti.
20 On po­slal svoje slovo a uzdravil ich, z hrobových jám ich vy­slobodil.
21 Nech ďakujú Hos­podinovi za milosť, za Jeho div­né skut­ky na ľuďoch;
22 nech obetujú obete vďaky a roz­hlasujú Jeho skut­ky s plesaním.
23 Tí, čo sa na lodiach na more vy­dali, čo ob­chodujú na šírych vodách,
24 videli diela Hos­podinove a Jeho div­né skut­ky v hl­bočine.
25 Riekol, a vzbudil po­vích­ricu, zvíril vlny mora do­vysoka;
26 stúpali k nebu, klesali do hl­bín, od­vaha im v ties­ni klesala;
27 krútili sa, tac­kali ako opilec, všet­ka ich múd­rosť bola u kon­ca.
28 Vo svojom súžení volali k Hos­podinovi, a On vy­tr­hol ich z úz­kos­ti.
29 Vích­ricu pre­menil na tichý vánok a zmĺk­li vlny mora.
30 Za­radovali sa, že utích­li, a On ich pri­viedol do vy­túženého prí­stavu;
31 nech ďakujú Hos­podinovi za milosť, za Jeho div­né skut­ky na ľuďoch;
32 nech Ho zvelebujú na zhromaždení ľudu, nech Ho chvália na za­sad­nutí starších!
33 On pre­mieňa rieky na púšť a pramene vôd na vy­pra­hnutú zem,
34 na soľnú pu­statinu zem úrod­nú pre zlobu bývajúcich na nej.
35 On pre­mieňa púšť na jazerá a vy­sc­hnutú zem na pramene vôd.
36 Po­tom tam hlad­ných usadil a založili obývateľné mes­to;
37 ob­sievali si polia, vy­sadili vinice, a tie prinášali plody výnos­né.
38 Požeh­nával ich, veľmi sa rozm­nožili, a ich dobyt­ku nedal ubúdať.
39 Ale ich ubúdalo, klesali pod tlakom nešťas­tia a žalos­ti.
40 Opo­vr­hnutie vy­lial na kniežatá a dal blúdiť púšťou ne­schod­nou.
41 Ale chudob­ného z biedy vy­výšil, zveľadil po­kolenie ako stádo.
42 Uzrú to úp­rim­ní a po­tešia sa, a všet­ka skazenosť si za­pchá ús­ta.
43 Kto je múd­ry, nech to za­chováva, a po­chopí tak milos­tivé skut­ky Hos­podinove.

EvanjelickýŽalmy107