Evanjelický › Žalmy › 9

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Vďaka za Boží súd nad nepriateľmi1 Pre hudob­ný pred­nes - podľa mut lab­ben. Žalm Dávidov.
2 Ďakovať budem Hos­podinovi celým srd­com a roz­poviem všet­ky Tvoje div­né skut­ky.
3 Budem sa z Teba radovať a jasať, ospievam Tvoje meno, Naj­vyšší,
4 že ustúpili moji ne­priatelia, po­tkli sa a zhynuli pred Tebou:
5 lebo si roz­riešil môj súd a spor, po­sadil si sa na pre­stol ako spravod­livý sud­ca.
6 Kar­hal si po­hanov a bez­božného za­hubil, na večné veky vy­trel si ich meno.
7 Ne­priateľom je koniec; tros­kami sú na večnosť; roz­boril si ich mes­tá a ich pamiat­ka už za­pad­la.
8 Ale Hos­podin večne tróni; svoj stolec si pri­pravil na súd.
9 On bude v spravod­livos­ti súdiť svet, národy roz­súdi v pra­vo­sti.
10 Hos­podin je hradom utláčanému, je hradom vo chvíľach súženia.
11 V Teba dúfajú tí, čo po­znajú Tvoje meno; lebo Ty ne­opus­tíš tých, čo hľadajú Ťa, Hos­podine!
12 Spievaj­te Hos­podinovi, ktorý síd­li na Si­one; zves­tuj­te Jeho skut­ky medzi národ­mi.
13 Lebo Ten, čo po­mstí krv, pamätá na nich, nezabúda na kvílenie ubiedených.
14 Zmiluj sa nado mnou, ó Hos­podine! Po­zri na moju biedu, čo znášam od svojich ne­praj­níkov, Ty, čo ma vy­z­dvihuješ z brány smr­ti,
15 aby som vy­rozp­rával všet­ku Tvoju chválu, v bránach dcéry Si­on­skej plesal nad Tvojím spasením.
16 Po­hania pre­pad­li sa v jame, ktorú vy­kopali; do siete, ktorú na­stražili, sa im polapila noha.
17 Hos­podin sa dal po­znať; vy­konal súd; zlosyn sa chytil do diela svojich rúk. Sela.
18 Nech zlosynovia zo­stúpia do ríše mŕt­vych, všet­ci po­hania, ktorí za­búdajú na Boha.
19 Lebo nie navždy bude za­bud­nutý chudob­ný, a nádej bied­nych naveky nez­hynie.
20 Po­vs­taň, ó Hos­podine, aby človek nebol pri­moc­ný. A nech sú po­hania súdení pred Tebou.
21 Pusť na nich strach, ó Hos­podine; nech zvedia po­hania, že sú len ľudia. Sela.