EvanjelickýŽalmy74

Žalmy

Nárek ľudu nad spustošením chrámu1 Po­učný žalm Ásáfov. Prečo si nás navždy za­vr­hol, Bože? Prečo tlie Tvoj hnev proti ov­ciam Tvojej pas­tvy?
2 Roz­pomeň sa na svoj zbor, ktorý si od­pradáv­na zís­kal, vy­kúpil ako svoj dedičný kmeň, vrch Si­on, na ktorom pre­bývaš.
3 Na­mier svoje kroky k večným zrúcaninám! Ne­priateľ zničil všet­ko vo svätyni.
4 Revali Tvoji protiv­níci upro­stred Tvoj­ho zhromaždis­ka, svoje znaky si vy­týčili ako znamenia.
5 Zdalo sa, akoby nie­kto v húštine stromov do výšky dvíhal sekery.
6 A po­tom všet­ky jeho rez­bár­ske diela roz­bili kladivom a toporom.
7 Svätyňu Tvoju pod­pálili, až po zem znes­vätili príbytok Tvoj­ho mena.
8 Hovorili si v srd­ci: Pod­maňme si ich ú­pl­ne! Spálili všet­ky zhromaždis­ká Božie v krajine.
9 Ne­vidíme už svoje znamenia, nieto už proroka; ni­kto z nás ne­vie, do­kedy.
10 Bože, do­kedy bude utláčateľ hanobiť? Ne­priateľ naveky bude môcť po­hŕdať Tvojím menom?
11 Prečo od­vraciaš svoju ruku a v lone držíš svoju pravicu?
12 Veď Boh je mojím kráľom od­pradáv­na, On spôsobuje spás­ne skut­ky na zemi.
13 Ty si roz­delil more svojou silou, rozt­ries­kal hlavy drakom na vodách.
14 Ty ro­zdr­vil si hlavy Leviatana a dal si ho za po­krm obyvateľom stepí.
15 Ty si vy­viedol prameň i po­tok, vy­sušil stále tečúce rieky.
16 Tvoj je deň, Tvoja je i noc, mesiac a sln­ko Ty si upev­nil.
17 Ty si vy­medzil všet­ky hranice zeme, leto i zimu Ty si utvoril.
18 Roz­pomeň sa, Hos­podine, že Ťa ne­priateľ hanobí a bláz­nivý ľud po­hŕda Tvojím menom.
19 Ne­vydaj drav­com dušu svojej hrd­ličky, na život svojich bied­nych navždy nezabud­ni.
20 Hľaď na zmluvu, lebo zákutia zeme sú pl­né dúpät násilia!
21 Nech ubitý sa s han­bou ne­vracia, nech bied­ni a chudob­ní chvália Tvoje meno!
22 Po­vs­taň, Bože, roz­rieš svoj spor, roz­pomeň sa, ako Ťa blázon po­tupuje celý deň!
23 Nezabud­ni na hlas svojich protiv­níkov, na hučanie svojich od­por­cov, čo sa stále dvíha.

EvanjelickýŽalmy74