Evanjelický › Žalmy › 132

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Modlitba za Sion1 Pút­nic­ká pieseň. Hos­podine, pamätaj na Dávida, na všet­ky jeho út­rapy,
2 ako pri­sahal Hos­podinovi a dal sľub Jákobov­mu Moc­nému:
3 Do stanu svoj­ho domu ne­voj­dem, na lôžko svoj­ho od­počinutia neľah­nem,
4 nedop­rajem si očiam spán­ku, ni viečkam zdriem­nutia,
5 do­kiaľ nenáj­dem mies­to Hos­podinovi, príbyt­ky Jákobov­mu Moc­nému.
6 Hľa, počuli sme o tom v Ef­rate , našli sme to na poliach Jaarových.
7 Voj­dime do Jeho príbyt­kov, klaňaj­me sa pod­noži Jeho nôh.
8 Po­vs­taň, Hos­podine, a choď k mies­tu svoj­ho od­počin­ku, Ty i truh­la Tvojej moci!
9 Nech si Tvoji kňazi ob­lečú spravod­livosť a Tvoji zbožní nech plesajú.
10 Pre svoj­ho služob­níka Dávida ne­od­miet­ni svoj­ho po­mazaného!
11 Hos­podin pri­sahal ver­nosť Dávidovi a ne­od­stúpi od nej: Na tvoj trón po­sadím jed­ného z plodu tvoj­ho života.
12 Ak tvoji synovia za­chovajú moju zmluvu i moje nariadenia, ktoré ich na­učím, tak aj ich synovia budú na večné veky sedieť na tvojom tróne.
13 Lebo Hos­podin si vy­volil Si­on, želal si ho za príbytok:
14 Toto mi bude mies­tom od­počin­ku naveky; tu budem bývať, lebo som si ho želal.
15 Bohato požeh­nám jeho po­krm, jeho chudob­ných na­sýtim chlebom.
16 Jeho kňazov pri­odejem spásou a jeho zbožní budú veľmi plesať.
17 A tam dám vy­rásť rohu Dávidov­mu, pri­pravím sviet­nik svoj­mu po­mazanému.
18 Odejem han­bou jeho ne­priateľov, na ňom však za­skveje sa jeho koruna.