EvanjelickýŽalmy119

Žalmy

Oslava zákona a slova Božieho1 Blaho­slavení, ktorých ces­ta je bez úhony; ktorí chodia v zákone Hos­podinovom!
2 Blaho­slavení, čo sa pri­dŕžajú Jeho svedec­tiev a hľadajú Ho celým srd­com;
3 oni nerobia ne­právos­ti, ale po Jeho ces­tách kráčajú!
4 Ty nariadil si svoje roz­kazy, aby sa ver­ne za­chovávali.
5 Ó, kiež sú pev­né moje ces­ty pri za­chovávaní Tvojich ustanovení!
6 Po­tom sa nezahan­bím, keď po­hliad­nem na všet­ky Tvoje príkazy.
7 Ďakovať Ti budem z úp­rim­ného srd­ca, keď na­učím sa Tvojim spravod­livým právam.
8 Ustanovenia Tvoje budem za­chovávať; ne­opúšťaj ma nadob­ro!
9 Ako za­chová mladík svoj chod­ník čis­tý? Keď bude za­chovávať Tvoje slovo.
10 Hľadal som Ťa celým srd­com; nedaj mi po­blúdiť od Tvojich príkazov!
11 Tvoju reč som skryl vo svojom srd­ci, aby som proti Tebe neh­rešil.
12 Požeh­naný si, Hos­podine! Vy­uč ma svojim ustanoveniam.
13 Svojimi perami vy­ratúvam všet­ky súdy Tvojich úst.
14 Teším sa ces­te Tvojich svedec­tiev viac ako všet­kému bohat­stvu.
15 Roz­mýšľam o Tvojich roz­kazoch a hľadím na Tvoje chod­níky.
16 V Tvojich ustanoveniach sa kochám, na Tvoje slovo nezabúdam.
17 Rob dob­re svoj­mu sluhovi, aby som žil a za­chovával Tvoje slovo.
18 Ot­vor mi oči, aby som videl zá­zraky Tvoj­ho zákona.
19 Som len hosťom na zemi; príkazy svoje ne­skrývaj predo mnou.
20 Skrúšená je moja duša túžbou po Tvojich súdoch ustavične.
21 Nadutých kar­háš; pre­kliati sú, ktorí blúdia od Tvojich pri­kázaní.
22 Vzdiaľ hanu odo mňa i opo­vr­hnutie; lebo za­chovávam Tvoje svedec­tvá.
23 Hoc za­sadajú kniežatá a proti mne sa radia, Tvoj sluha pre­mýšľa o Tvojich nariadeniach.
24 Tvoje svedec­tvá sú mojou roz­košou, ony sú mojimi rad­cami.
25 O prach sa lepí môj život; obživ ma podľa svoj­ho slova.
26 Vy­rozp­rával som svoje ces­ty a Ty si ma vy­slyšal; vy­uč ma svojim ustanoveniam.
27 Daj mi po­chopiť ces­tu Tvojich roz­kazov a budem pre­mýšľať o Tvojich div­ných skut­koch.
28 Sl­zí mi duša od zár­mut­ku; po­z­dvih­ni ma podľa svoj­ho slova.
29 Od­vráť odo mňa ces­tu lživú, z milos­ti daruj mi svoj zákon.
30 Vy­volil som si ces­tu prav­dy a Tvoje práva položil som pred seba.
31 Držím sa Tvojich svedec­tiev; nezahan­buj ma, Hos­podine!
32 Po­bežím ces­tou Tvojich príkazov, keď uľavíš môj­mu srd­cu.
33 Na­uč ma, Hos­podine, ces­te svojich príkazov, ich za­chovávanie Ti bude od­menou.
34 Urob ma chápavým Tvoj zákon za­chovávať a pri­dŕžať sa ho celým srd­com.
35 Voď ma ces­tou svojich pri­kázaní, lebo v tom mám záľubu.
36 Na­kloň mi srd­ce k svojim svedec­tvám, nie k zis­kuch­tivos­ti.
37 Od­vráť mi oči od po­hľadu na már­nosť; obživ ma na Tvojej ces­te.
38 Splň svoj­mu sluhovi svoj sľub daný tým, ktorí sa Ťa boja.
39 Od­vráť odo mňa po­tupu, ktorej sa hrozím; lebo Tvoje práva sú dob­ré.
40 Po Tvojich roz­kazoch túžim; spravod­livosťou svojou obživ ma.
41 Nech príde na mňa Tvoja milosť, Hos­podine, spasenie Tvoje podľa Tvojej reči,
42 aby som mohol od­povedať svoj­mu utŕhačovi; lebo dôverujem Tvoj­mu slovu.
43 Ne­vynímaj nadob­ro z mojich úst slovo prav­dy, lebo očakávam Tvoje súdy.
44 Chcem pl­niť Tvoj zákon na večné veky, ustavične
45 a chodiť slobod­ne; veď hľadám Tvoje roz­kazy.
46 O Tvojich svedec­tvách chcem hovoriť, pred kráľmi sa nezahan­bím.
47 Budem sa kochať v Tvojich príkazoch, ktoré som si za­miloval.
48 Zdvih­nem dlane k Tvojim príkazom, ktoré som si za­miloval, a budem roz­mýšľať o Tvojich ustanoveniach.
49 Pamätaj na slovo dané svoj­mu sluhovi, na ktoré si mi Ty dal nádej.
50 To mi je útechou v mojej biede, lebo Tvoja reč ma obživuje.
51 Hoc sa mi nadutí náram­ne po­smievajú, od Tvoj­ho zákona sa ne­uchýlim.
52 Roz­pomínam sa na Tvoje od­veké súdy, Hos­podine, a po­tešil som sa.
53 Zlosť ma za­chvátila nad bez­božník­mi, ktorí opúšťajú Tvoj zákon.
54 Ustanovenia Tvoje sú mi piesňami v príbyt­ku môj­ho putovania.
55 Na Tvoje meno v noci spomínam, ó Hos­podine, a za­chovávam Tvoj zákon.
56 Toto sa mi do­stalo, lebo som za­chovával Tvoje roz­kazy.
57 Riekol som: Hos­podine, mojím údelom je Tvoje slová za­chovávať.
58 Hľadám Tvoju priazeň celým srd­com; zmiluj sa podľa svoj­ho sľubu nado mnou.
59 O svojich ces­tách pre­mýšľam a ob­raciam si nohy k Tvojim svedec­tvám.
60 Ponáhľam sa a ne­otáľam za­chovávať Tvoje príkazy.
61 Po­v­razy bez­božných ma ob­jali, ale na zákon Tvoj som nezabudol.
62 O pol­noci vstávam oslavovať Ťa za Tvoje spravod­livé práva.
63 Som druhom všet­kých, ktorí sa Ťa boja, tých, ktorí pl­nia Tvoje roz­kazy.
64 Hos­podine, pl­ná je zem Tvojej milos­ti; vy­uč ma svojim ustanoveniam.
65 Dob­re si naložil so svojím sluhom, ó Hos­podine, podľa svoj­ho slova.
66 Vy­uč ma roz­vahe a po­znaniu; lebo verím Tvojim príkazom.
67 Skôr, ako som tr­pel, blúdil som; teraz však za­chovávam Tvoju reč.
68 Ty si dob­rý a dob­re robíš; vy­uč ma svojim ustanoveniam.
69 Pyšní vešajú na mňa lož; hoci ja celým srd­com do­držiavam Tvoje roz­kazy.
70 Stučnelo im srd­ce ako sad­lo; ja sa však kochám v Tvojom zákone.
71 Dob­re mi, že som bol po­korený, aby som sa učil Tvojim nariadeniam.
72 Pre mňa je lepší zákon Tvojich úst ako tisíce zlata, strieb­ra.
73 Tvoje ruky ma učinili a upev­nili; urob ma chápavým, aby som sa na­učil Tvojim príkazom.
74 Uzrú ma bohaboj­ní a budú sa tešiť, pre­tože očakávam Tvoje slovo.
75 Viem, Hos­podine, že sú Tvoje súdy spravod­livé, že si ma právom po­koril.
76 Nech mi je útechou Tvoja milosť, podľa Tvojej reči svoj­mu služob­níkovi!
77 Nech príde na mňa Tvoje zľutovanie, aby som žil, pre­tože Tvoj zákon mi je roz­košou.
78 Nech sa za­han­bia pyšní, že mi ne­právom kriv­dili; ja však uvážim Tvoje roz­kazy.
79 Nech sa ob­rátia ku mne tí, čo sa Ťa boja, a tí, čo po­znajú Tvoje svedec­tvá.
80 Kiež mi je srd­ce bez­úhon­né v Tvojich nariadeniach, aby som nebol za­han­bený.
81 Prah­ne mi duša po Tvojej spáse; Tvoje slovo očakávam.
82 Prah­nú mi oči po Tvojej reči, keď hovorím: Kedy ma po­tešíš?
83 Hoci som sťa mech v dyme, nezabúdam na Tvoje nariadenia.
84 Koľko dní zo­stáva Tvoj­mu sluhovi? Kedy vy­konáš súd nad mojím prena­sledovateľom?
85 Jám na­kopali pre mňa pyšní, ktorí nie sú podľa Tvoj­ho zákona.
86 Tvoje pri­kázania sú prav­da sama; bez príčiny ma prena­sledujú. Ó, po­môž mi!
87 Bez­mála by ma boli zničili na zemi; no ja som ne­opus­til Tvoje roz­kazy.
88 Podľa svojej milos­ti obživ ma, aby som za­choval svedec­tvo Tvojich úst.
89 Hos­podine, naveky pev­ne stojí v nebesiach Tvoje slovo.
90 Z rodu na rod je Tvoja prav­da; zem si upev­nil, takže stojí.
91 Do dnešného dňa stoja, ako si usúdil; veď všet­ko to sú Tvoji sluhovia.
92 Keby Tvoj zákon nebol býval mojou roz­košou, bol by som za­hynul vo svojej biede.
93 Ja ni­kdy nezabud­nem Tvoje roz­kazy; veď nimi si ma obživil.
94 Tvoj som ja, spas ma, lebo hľadám Tvoje roz­kazy.
95 Číhajú na mňa bez­božní, aby ma za­hubili; ja si však všímam Tvoje svedec­tvá.
96 Videl som medze každej do­konalos­ti; Tvoj príkaz siaha veľmi ďaleko.
97 Ó, ako milujem Tvoj zákon! Celý deň o ňom pre­mýšľam.
98 Svojimi príkaz­mi robíš ma múd­rejším nad mojich ne­priateľov; ony sú moje naveky.
99 Roz­um­nejší som ako všet­ci moji učitelia; lebo Tvoje svedec­tvá sú mojím pre­mýšľaním.
100 Som roz­vážnejší ako star­ci, lebo za­chovávam Tvoje roz­kazy.
101 Od každej zlej ces­ty zdržiavam si nohy, aby som Tvoje slovo do­držal.
102 Od Tvojich súdov som sa ne­uchýlil, lebo Ty si ma vy­učil.
103 Aké slad­ké sú Tvoje reči mojim ďas­nám a nad med mojim ús­tam!
104 Z roz­kazov Tvojich zmúd­rievam; pre­to nenávidím každý lživý chod­ník.
105 Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svet­lo mojim chod­níkom.
106 Pri­sahal som a do­držím, že budem Tvoje spravod­livé práva za­chovávať.
107 Ó Hos­podine, náram­ne som po­korený; obživ ma podľa svoj­ho slova!
108 Ó Hos­podine, obľúb si obete mojich úst a uč ma svojim právam.
109 Dušu mám stále na dlani; no na Tvoj zákon nezabúdam.
110 Bez­božníci mi na­stavili osíd­lo; od Tvojich roz­kazov však ne­pob­lúdim.
111 Dedičs­tvom sú mi tvoje svedec­tvá až naveky; lebo sú radosťou môj­mu srd­cu.
112 Na­klonené je moje srd­ce pl­niť Tvoje ustanovenia navždy až do kon­ca!
113 Ja neroz­hod­ných nenávidím; ale Tvoj zákon milujem.
114 Ty si mi clonou, štítom; na Tvoje slovo čakávam.
115 Vzdiaľte sa odo mňa, zlost­níci, aby som mohol za­chovávať príkazy svoj­ho Boha.
116 Podopieraj ma podľa svojej reči, aby som ožil, a nezahan­bi ma v mojej nádeji.
117 Pod­poruj ma, aby som bol spasený a stále hľadel na Tvoje ustanovenia.
118 Ty za­vr­huješ všet­kých, ktorí po­blúdili od Tvojich ustanovení; lebo ich pod­vod je már­ny.
119 Od­straňuješ všet­kých bez­božníkov zeme ako tros­ky; milujem pre­to Tvoje svedec­tvá.
120 Telo mi tr­nie strachom pred Tebou, bojím sa Tvojich súdov.
121 Konal som právo a spravod­livosť, ne­ponechaj ma mojim utláčateľom.
122 Za­ruč sa za mňa, svoj­ho služob­níka, nech ma pyšní ne­ut­láčajú.
123 Prah­nú mi oči po Tvojej spáse, po Tvojej spravod­livej reči.
124 So svojím sluhom nalož podľa svojej milos­ti, vy­uč ma svojim ustanoveniam.
125 Som Tvojím sluhom, urob ma chápavým, aby som po­znal Tvoje svedec­tvá.
126 Je čas, aby Hos­podin za­siahol; Tvoj zákon porušili.
127 Milujem pre­to Tvoje príkazy nad zlato i nad rýdze zlato.
128 Pre­to všet­ky Tvoje príkazy mám za ú­pl­ne správ­ne; každý lživý chod­ník nenávidím.
129 Tvoje svedec­tvá sú pred­iv­né; pre­to ich moja duša za­chováva.
130 Vý­klad Tvojich slov os­vecuje a pros­tých robí roz­um­nými.
131 Rozt­váram ús­ta, dych­tím, lebo túžim po Tvojich príkazoch.
132 Ob­ráť sa ku mne, buď mi milos­tivý podľa práva milujúcich Tvoje meno.
133 Upev­ni svojou rečou moje kroky; nech ne­panuje vo mne žiad­na ne­právosť.
134 Vy­kúp ma z ú­tlaku človeka, aby som do­držiaval Tvoje roz­kazy.
135 Nad svojím sluhom roz­jas­ni svoju tvár, vy­uč ma svojim ustanoveniam.
136 Po­toky vôd mi ronia oči, keď ľudia nezachovávajú Tvoj zákon.
137 Spravod­livý si, Hos­podine, a priame sú Tvoje práva.
138 Vy­dal si svoje svedec­tvá v spravod­livos­ti a v mnohej ver­nos­ti.
139 Moje hor­lenie ma zožiera, že moji protiv­níci za­bud­li na Tvoje slová.
140 Tvoja reč je prečis­tá a Tvoj služob­ník ju miluje.
141 Maličký som a opo­vr­hnutý; na Tvoje roz­kazy však nezabúdam.
142 Tvoja spravod­livosť je spravod­livosť večná; zákon Tvoj je prav­da.
143 Úz­kosť a tieseň ma za­stih­li; príkazy Tvoje sú mi roz­košou.
144 Spravod­livosť Tvojich svedec­tiev je večná; urob ma chápavým, nech žijem.
145 Ja volám celým srd­com, vy­slyš ma, Hos­podine; ustanovenia Tvoje budem za­chovávať.
146 K Tebe volám, spas ma, aby som pl­nil Tvoje svedec­tvá.
147 Pred svitom vstávam; volám o po­moc; a dúfam v Tvoje slovo.
148 Oči mi pred­biehajú nočné stráže, aby som pre­mýšľal o Tvojej reči.
149 Počúvaj hlas môj podľa svojej milos­ti; obživ ma, Hos­podine, podľa svojich práv!
150 Blíz­ko sú, ktorí ma s pod­losťou prena­sledujú; od Tvoj­ho zákona sú ďaleko.
151 Ó Hos­podine, Ty si blíz­ko a všet­ky Tvoje príkazy sú prav­da.
152 Dáv­no viem z Tvojich svedec­tiev, že si ich založil naveky.
153 Zhliad­ni na moju biedu a vy­trh­ni ma; lebo som nezabudol na Tvoj zákon.
154 Roz­súď môj spor a vy­kúp ma; podľa svojej reči obživ ma.
155 Ďaleko je spása od bez­božníkov; lebo nehľadajú Tvoje ustanovenia.
156 Veľké je Tvoje milo­sr­den­stvo, ó Hos­podine; obživ ma podľa svojich práv.
157 Mnoho je tých, čo ma prena­sledujú a sužujú; ale od Tvojich svedec­tiev sa ne­uchýlim.
158 Keď vidím od­pad­líkov, cítim od­por, lebo nezachovávajú Tvoje slovo.
159 Po­zri, veď milujem Tvoje roz­kazy; ó Hos­podine, obživ ma podľa svojej milos­ti!
160 Prav­da je jad­rom Tvoj­ho slova a všet­ko Tvoje spravod­livé právo naveky.
161 Kniežatá ma prena­sledujú bez príčiny; no srd­ce sa mi bojí iba Tvoj­ho slova.
162 Ja sa radujem Tvojej reči ako ten, ktorý hoj­nú korisť na­chádza.
163 Nenávidím lož, protiví sa mi; Tvoj zákon milujem.
164 Sedemk­rát za deň Ťa chválim pre Tvoje spravod­livé práva.
165 Tí, čo milujú Tvoj zákon, majú hoj­ne po­koja a ne­majú sa o čo po­tknúť.
166 Mám nádej na Tvoju spásu, Hos­podine, a spl­ním Tvoje príkazy.
167 Moja duša za­chováva Tvoje svedec­tvá a pre­veľmi ich milujem.
168 Za­chováva Tvoje roz­kazy a Tvoje svedec­tvá, lebo pred Tebou sú všet­ky moje ces­ty.
169 Hos­podine, nech príde moja pros­ba pred Teba; urob ma chápavým podľa svoj­ho slova.
170 Nech príde k Tebe moje úpenie; vy­sloboď ma podľa svojej reči!
171 Pre­kypuj­te mi, pery, chválou; lebo Ty ma učíš svojim ustanoveniam.
172 Nech môj jazyk ospevuje Tvoju reč, lebo všet­ky Tvoje príkazy sú spravod­livé.
173 Nech mi je Tvoja ruka na po­moci; lebo som si vy­volil Tvoje roz­kazy.
174 Túžim po Tvojej spáse, Hos­podine, a Tvoj zákon mi je roz­košou.
175 Nech žije moja duša a chváli Ťa a Tvoje práva nech mi po­máhajú!
176 Zblúdil som ako ovca stratená; hľadaj si svoj­ho služob­níka, lebo som nezabudol na Tvoje príkazy.

EvanjelickýŽalmy119