RoháčekLukáš1

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­po­pu­lár­nej­šie­ho
pre­kla­du Biblie
prof. Roháčka
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

Podnet k písaniu tohoto evanjelia.1 Keďže sa mnohí podujali po poriad­ku so­staviť rozp­ravu o veciach, ktoré sa udialy u nás, 2 ako nám to podali tí, ktorí boli od pr­vopočiat­ku očitými sved­kami a služob­ník­mi slova, 3 videlo sa dob­rým aj mne, ktorý som od­hora všet­ko dô­klad­ne sledoval, na­písať ti to zaradom, výbor­ný Te­ofile, 4 aby si náležite po­znal is­totu vecí, ktorým ťa učili. Zachariáš a Alžbeta. Počatie Jána Krstiteľa.5 Za dní Heródesa kráľa nad Jud­skom, bol nejaký kňaz, menom Za­chariáš, z triedy Abiášovej, a jeho manžel­ka bola z dcér Áronových, ktorej bolo meno Alžbeta. 6 Obi­dvaja boli spraved­liví pred Bohom chodiac vo všet­kých pri­kázaniach a ustanoveniach Pánových bez­úhon­ní. 7 A ne­mali dieťaťa, pre­tože Alžbeta bola ne­plod­ná, a boli obidvaja po­kročilí vo svojich dňoch. 8 A stalo sa, keď konal kňaz­skú službu v poriad­ku svojej triedy pred Bohom, 9 že podľa obyčaje kňaz­ského úradu do­stal losom, aby kadil, voj­dúc do chrámu Pánov­ho. 10 A všet­ko množs­tvo ľudu mod­lilo sa von­ku v hodinu kadenia. 11 A ukázal sa mu an­jel Pánov stojac po pravej strane ol­tára na kadenie. 12 A keď ho uvidel Za­chariáš zľakol sa, a bázeň pri­pad­la na neho. 13 Ale an­jel mu po­vedal: Neboj sa, Za­chariášu lebo tvoja pros­ba je vy­slyšaná, a tvoja manžel­ka, Alžbeta, ti porodí syna, a nazovieš jeho meno Ján. 14 A budeš mať radosť a plesanie, a mnohí sa budú radovať jeho narodeniu; 15 lebo bude veľký pred Pánom a vína ani nijakého nápoja opoj­ného nebude ni­kdy piť a Svätým Duchom bude na­pl­nený ešte od života svojej mat­ky. 16 A mnohých zo synov Iz­raelových ob­ráti k Pánovi, ich Bohu. 17 A on sám pojde pred ním v duchu a v moci Eliášovej ob­rátiť srd­cia ot­cov na deti a ne­pos­lušných k roz­um­nos­ti spraved­livých, aby pri­hotovil Pánovi pri­pravený ľud. 18 A Za­chariáš po­vedal an­jelovi: Po čom to po­znám? Lebo ja som starý, aj moja manžel­ka je po­kročilá vo svojich dňoch. 19 Vtedy od­povedal an­jel a riekol mu: Ja som Gab­riel, ktorý stojím pred Bohom, a som po­slaný na to, aby som hovoril s tebou a zves­toval ti tieto radost­né veci. 20 Nuž hľa, budeš mlčať, nemý, a nebudeš môcť pre­hovoriť až do toho dňa, keď sa to všet­ko stane, pre­tože si ne­uveril mojim slovám, ktoré sa na­pl­nia svojím časom. 21 A ľud očakával Za­chariáša a divil sa, keď pred­lieval v chráme. 22 A keď vy­šiel, ne­mohol k nim pre­hovoriť, a po­znali, že videl videnie v chráme, lebo im dával náveštie a zo­stal ne­mý. 23 A stalo sa, keď sa vy­pl­nily dni jeho boho­služby, že od­išiel do svoj­ho domu. 24 A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manžel­ka, a kryla sa päť mesiacov 25 a hovorila: Tak­to mi učinil Pán vo dňoch, v ktorých po­hliadol na mňa, aby odňal moje po­hanenie medzi ľuďmi. Vtelenie sa Syna Božieho.26 Po­tom v šies­tom mesiaci bol po­slaný an­jel Gab­riel od Boha do galilej­ského mes­ta, ktorému je meno Nazaret, 27 k pan­ne, za­snúbenej mužovi, ktorému bolo meno Jozef, z domu Dávidov­ho, a meno pan­ny bolo Mária. 28 A keď vošiel ku nej an­jel, po­vedal: Raduj sa, ob­darená milosťou! Pán s tebou, ty požeh­naná medzi ženami! 29 A ona vidiac ho zľakla sa nad jeho rečou a roz­mýšľala, jaký to má byť po­zdrav. 30 Ale anjel jej po­vedal: Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha 31 a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Ježiš. 32 Ten bude veľký a bude sa volať Synom Naj­vyššieho. A Pán Bôh mu dá trón Dávida, jeho ot­ca, 33 a bude kraľovať nad domom Jakobovým na veky, a jeho kráľov­stvu nebude kon­ca. 34 A Mária po­vedala an­jelovi: Jako sa to stane, keď ne­znám muža? 35 A an­jel od­povedal a riekol jej: Svätý Duch prij­de na teba, a moc Naj­vyššieho ti za­tôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží. 36 A hľa, Alžbeta, tvoja po­krev­ná, aj ona počala syna vo svojej starobe, a toto jej je šiesty mesiac, tej, ktorú volajú ne­plod­nou, 37 lebo u Boha nebude ne­možným ni­ktoré slovo. 38 Vtedy po­vedala Mária: Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvoj­ho slova. A an­jel od­išiel od nej. Mária u Alžbety a jej chválospev.39 A v tých dňoch vstala Mária a ponáhľajúc sa išla na vr­chy, do mes­ta Júdov­ho. 40 A vošla do domu Za­chariášov­ho a po­zdravila Alžbetu. 41 A stalo sa, keď počula Alžbeta po­zdrav Máriin, že po­skočilo ne­mluvňa v jej živote, a Alžbeta bola razom naplnená Svätým Duchom 42 a zvolala veľkým hlasom a riek­la: Požeh­naná ty medzi ženami a požeh­naný plod tvoj­ho života! 43 Od­kiaľ mi to, aby prišla ku mne mat­ka môj­ho Pána?! 44 Lebo hľa, jako za­vznel hlas tvoj­ho po­zdravu v moje uši, s plesotom po­skočilo ne­mluvňa v mojom živote, 45 a blaho­slavená tá, ktorá uverila, lebo sa na­pl­ní to, čo jej bolo hovorené od Pána. 46 A Mária riek­la: Moja duša zvelebuje Pána, 47 a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom 48 pre­tože po­hliadol na poníženie svojej diev­ky. Lebo hľa, od­teraz ma budú blaho­slaviť všet­ky po­kolenia, 49 pre­tože mi učinil veľké veci ten Mocný, a sväté je jeho meno, 50 a jeho milo­sr­den­stvo do po­kolení a po­kolení tým, ktorí sa ho boja. 51 Do­kázal silu svojím ramenom, rozp­týlil pyšných mysľou ich srd­ca, 52 svrh­nul moc­nárov s trónov a po­výšil ponížených, 53 lačných na­pl­nil dob­rými vecami a bohatých po­slal preč prázd­nych. 54 Zau­jal sa Iz­raela, svoj­ho služob­níka, aby sa roz­pamätal na s­voje milosrdenstvo, 55 tak ako hovoril našim ot­com, na milosrdenstvo, sľúbené Abrahámovi a jeho semenu na večnosť. 56 A Mária zo­stala s ňou asi tri mesiace a potom sa na­vrátila do svoj­ho domu. Narodenie Jána Krstiteľa.57 A Alžbete sa na­pl­nil čas, aby porodila, i porodila syna. 58 A počuli okol­ní súsedia i jej príbuz­ní, že jej učinil Pán svoje veľké milo­sr­den­stvo, a radovali sa s ňou. 59 Po­tom stalo sa ôs­meho dňa, že prišli ob­rezať dieťat­ko a volali ho po mene jeho otca Za­chariášom. 60 Ale jeho mat­ka od­povedala a riek­la: Nie, ale sa bude volať Ján. 61 A po­vedali jej: Veď nie je ni­koho z tvoj­ho príbuzen­stva, kto by sa volal tým menom! 62 A dávali náveštie jeho ot­covi, jako by asi chcel, aby sa volal. 63 A on si vy­pýtal tabuľku a na­písal: Ján je jeho meno. A všet­ci sa divili. 64 A na­skut­ku sa ot­vorily jeho ús­ta i jeho jazyk, a hovoril dob­rorečiac Bohu. 65 Vtedy prišla bázeň na všet­kých, ktorí bývali okolo nich, a po celom tom vr­chovatom k­raji judskom hovorilo sa o všet­kých tých­to veciach. 66 A všet­ci, ktorí to počuli, složili to vo svojom srd­ci a hovorili: Čo to len bude z toho dieťaťa! A ruka Pánova bola s ním. Zachariášovo proroctvo.67 A Za­chariáš, jeho otec, bol razom naplnený Svätým Duchom a prorokoval: 68 Požeh­naný Pán Bôh Iz­raelov, že navštívil a učinil vy­kúpenie svoj­mu ľudu 69 a vy­z­dvihol nám roh spasenia v dome Dávida, svoj­ho služob­níka, - 70 jako hovoril skr­ze ús­ta svojich svätých od veku prorokov - 71 spasenie z moci našich ne­priateľov a z ruky všet­kých tých, ktorí nás nenávidia, 72 aby učinil milo­sr­den­stvo našim ot­com a roz­pamätal sa na svoju svätú sm­luvu, 73 na prísahu, ktorú pri­sahal Ab­rahámovi, nášmu ot­covi, že nám dá, 74 aby sme vy­tr­hnutí súc z ruky svojich ne­priateľov slúžili jemu bez strachu 75 v svätos­ti a v spraved­livos­ti pred ním po všet­ky dni svoj­ho života. 76 A ty, dieťat­ko, budeš sa volať prorokom Naj­vyššieho, lebo poj­deš pred tvárou Pánovou pri­hotoviť jeho ces­ty, 77 dať jeho ľudu známosť spasenia, záležajúceho v od­pus­tení ich hriechov 78 pre vnútor­nos­ti milo­sr­den­stva nášho Boha, ktorými nás navštívil východ z výsos­ti, 79 aby sa ukázal tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smr­ti, aby upravil naše nohy na ces­tu po­koja. 80 A dieťat­ko rást­lo a sil­nelo duchom a bolo na pus­tinách až do dňa svoj­ho ukázania sa Iz­raelovi.

RoháčekLukáš1