Roháček › Lukáš › 19

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Zacheus.1 A voj­dúc išiel cez Jericho. 2 A hľa, bol tam nejaký muž, menom Za­che­us, a to bol nad­col­ný a bol bohatý. 3 A žiadal si vidieť Ježiša, kto je. Ale ne­mohol ho vidieť pre zá­stup, pre­tože bol malej po­stavy. 4 A pred­behol na­pred a vyšiel na planý fík, aby ho videl, lebo tade mal ísť. 5 A jako prišiel Ježiš na to mies­to, po­zrel hore a po­vedal mu: Za­chee, sídi rých­le dolu, lebo dnes musím zo­stať v tvojom dome! 6 A sišiel rých­le a prijal ho radujúc sa. 7 A vidiac to všetci re­ptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel nocovať. 8 A Za­che­us si stal a po­vedal Pánovi: Hľa, polo­vicu svoj­ho majet­ku, Pane, dávam chudob­ným a jest­li som nie­koho v niečom oklamal, vraciam št­vor­násob­ne. 9 A Ježiš mu po­vedal: Dnes sa dostalo spasenie tomuto domu, pre­tože je aj on synom Ab­rahámovým. 10 Lebo syn človeka prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo za­hynulo. Hrivny.11 A keď to počúvali, po­kračoval a po­vedal podoben­stvo, pre­tože už bol blíz­ko Jeruzalema, a že sa oni dom­nievali, že sa na­skut­ku zjaví kráľov­stvo Božie. 12 A tak po­vedal: Akýsi znamenitého rodu človek od­ces­toval do ďalekej krajiny, aby pre­vzal kráľov­stvo a zase sa na­vrátil. 13 A pred svojím od­chodom zavolal svojich desiatich sluhov, dal im desať hrivien a po­vedal im: Kupčite, kým ne­prij­dem. 14 Ale jeho občania ho nenávideli a po­slali za ním po­sols­tvo s od­kazom: Nech­ceme, aby ten­to kraľoval nad na­mi. 15 A stalo sa, keď prijal kráľov­stvo a na­vrátil sa, že roz­kázal, aby mu za­volali sluhov, ktorým dal tie peniaze, aby zvedel, čo ktorý zís­kal. 16 A prišiel pr­vý a po­vedal: Pane, tvoja hriv­na zís­kala desať hrivien. 17 A on mu po­vedal: Dob­re, dob­rý sluha; že si bol v mále ver­ný, maj moc nad desiatimi mes­tami. 18 Potom prišiel druhý a po­vedal: Pane, tvoja hriv­na za­robila päť hrivien. 19 A pán povedal i tomu: Aj ty buď nad piatimi mes­tami. 20 A iný prišiel a po­vedal: Pane, tu hľa, tvoja hriv­na, ktorú som mal od­loženú v ručníčku. 21 Lebo som sa ťa bál, pre­tože si prís­ny človek: berieš, čoho si ne­položil, a žneš, čoho si ne­sial. 22 A pán mu po­vedal: Z tvojich úst ťa súdim, zlý sluha. Vedel si, že som ja prís­ny človek, že beriem, čoho som ne­položil, a žnem, čoho som ne­sial, 23 a tak prečože si nedal mojich peňazí na stôl bankára, a ja prij­dúc bol by som ich vzal s úrokami? 24 A tým, ktorí tam stáli, po­vedal: Vez­mite od neho hriv­nu a daj­te tomu, ktorý má desať hrivien. 25 A oni mu po­vedali: Pane, má desať hrivien. 26 Lebo hovorím vám, že každému, kto má, bude dané; ale od toho, kto ne­má, bude vzaté i to, čo má. 27 Ale tých mojich ne­priateľov, ktorí nech­celi, aby som kraľoval nad nimi, do­veďte sem a po­bite ich predo mnou! Pánovo slávnostné vtiahnutie do Jeruzalema.28 A keď to po­vedal, išiel pop­red­ku idúc hore do Jeruzalema. 29 A stalo sa, keď sa pri­blížil k Bet­fáge a k Betánii, pri vr­chu, zvanom Olivovom, že po­slal dvoch zo svojich učeníkov 30 a po­vedal im: Iďte do mes­tečka tu naproti, a keď budete vchádzať do neho, naj­dete osľa pri­viazané, na ktorom ešte nikdy ni­kto z ľudí ne­sedel, od­viažte ho a pri­veďte ku mne. 31 A keby sa vás nie­kto pýtal, prečo ho odväzujete, tak­to mu po­viete: Pán ho po­trebuje. 32 A po­slaní od­išli a našli, jako im po­vedal. 33 A keď od­väzovali osľa, po­vedali im jeho pánovia: Načo od­väzujete osľa? 34 A oni po­vedali: Pán ho po­trebuje. 35 A pri­vied­li ho k Ježišovi a hodiac na osľa svoje rúcha vy­sadili naň Ježiša. 36 A keď išiel, pod­stierali svoje rúcha na ces­te. 37 A keď sa už blížil k mies­tu, kde sa schádza s Olivového vr­chu, začalo celé to množs­tvo učeníkov radujúc sa chváliť Boha velikým hlasom za všet­ky divy, ktoré videli, 38 a hovorili: Požeh­naný Kráľ, ktorý pri­chádza v mene Pánovom! Po­koj na nebi a sláva na výsos­tiach! 39 Ale nie­ktorí z farize­ov zo zá­stupu mu po­vedali: Učiteľu, po­tres­ci svojich učeníkov! 40 A on od­povedal a riekol im: Hovorím vám, že keby títo mlčali, kamene budú h­neď volať. Pán plače nad Jeruzalemom.41 A keď sa pri­blížil a uvidel mes­to, za­plakal nad ním 42 a po­vedal: Ó, keby si aj ty bolo po­znalo, a to as­poň v ten­to tvoj deň, čo je k tvoj­mu po­koju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami! 43 Lebo prij­dú na teba dni, že tvoji ne­priatelia na­hádžu okolo teba val a ob­kľúčia ťa a sov­rú ťa zo všet­kých strán 44 a srov­najú ťa so zemou i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameňa na kameni, pre­tože si ne­poz­nalo času svoj­ho navštívenia. 45 A vošiel do chrámu a začal vy­háňať predávajúcich v ňom a kupujúcich 46 a po­vedal im: Je na­písané: Môj dom je domom mod­lit­by, ale vy ste ho urobili pelešou lot­rov. 47 A učil každý deň v chráme, ale naj­vyšší kňazi a zákon­níci ho hľadali zmár­niť, aj pred­ní z ľudu, 48 ale nenašli, čo by mu urobili, lebo všetok ľud visel na ňom a počúval ho.