Roháček › Lukáš › 8

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Ženy, posluhujúce Pánovi.1 A stalo sa po­tom, že chodil po mes­tách a mes­tečkách kážuc a zves­tujúc kráľov­stvo Božie a tí dvanás­ti s ním, 2 aj nie­ktoré ženy, ktoré boly uzdravené od zlých duchov a od ne­mocí, jako Mária, zvaná Mag­daléna, z ktorej bolo vy­šlo sedem démonov, 3 a Johan­na, manžel­ka Chúzu, hos­podár­skeho správ­cu Heródesov­ho, a Zuzan­na a mnohé iné, ktoré mu po­sluhovaly zo svoj­ho majet­ku. Podobenstvá: rozsievač, svieca.4 A keď sa schádzal veliký zá­stup, a tí z jed­not­livých miest pri­chádzali k ne­mu, po­vedal v podoben­stve: 5 Vy­šiel roz­sievač rozo­siať svoje semeno. A v tom, ako roz­sieval, nie­ktoré pad­lo vedľa ces­ty a zašliapalo sa, a zožrali ho nebes­kí vtáci. 6 A iné pad­lo na skalu a vzíduc uschlo, pre­tože ne­malo vlahy. 7 A zase iné pad­lo medzi tŕnie, a tŕnie vzras­túc spolu s ním udusilo ho. 8 A opät iné pad­lo na dob­rú zem a keď vzišlo, donies­lo stonásob­ný užitok. A keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje! 9 A jeho učeníci sa ho pýtali a vraveli: Jaké je to podoben­stvo? 10 A on po­vedal: Vám je dané po­znať tajom­stvá kráľov­stva Božieho, ale os­tat­ným sa hovorí v podoben­stvách, aby hľadiac ne­videli a čujúc nerozumeli. 11 A podoben­stvo je toto: Semä je slovo Božie. 12 A tí vedľa ces­ty sú, ktorí čujú, ale potom pri­chádza diabol a vy­níma slovo z ich srd­ca, aby uveriac neboli spasení. 13 A tí na skale sú takí, ktorí, keď počujú, prijímajú slovo s radosťou, ale tí ne­majú koreňa, ktorí veria do času a včas po­kušenia od­pádajú. 14 A zase to, ktoré pad­lo do tŕnia, to sú takí, ktorí počuli, ale idúc bývajú udusení starosťami, bohat­stvom a roz­košmi života a nedonášajú užit­ku. 15 A čo do toho v dob­rej zemi, to sú tí, ktorí, keď počuli, v šľachet­nom a dob­rom srd­ci pod­ržujú slovo a donášajú užitok v tr­pez­livos­ti. 16 A ni­kto, keď zažne sviecu, ne­pok­rýva jej nádobou alebo ne­stavia pod po­steľ, ale stavia na sviet­nik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svet­lo. 17 Lebo nie je ničoho tajného, čo by ne­malo byť zjavené, ani ukrytého, čo by sa ne­malo zvedieť a vy­j­sť na javo. 18 Tedy hľaďte, jako čujete, lebo kto má, tomu bude dané; a kto ne­má, od toho bude odňaté aj to, o čom sa dom­nieva, že to má. Pán ukazuje, kto mu je matkou a bratom.19 A prišli k nemu mat­ka a jeho bratia a ne­moh­li sa k nemu do­stať pre zá­stup. 20 A po­vedal mu: Tvoja mat­ka a tvoji bratia stoja von­ku a chcú ťa vidieť. 21 A on od­povedal a riekol im: Mojou mat­kou a mojimi brat­mi sú tí, ktorí čujú slovo Božie a činia ho. Pán utíši more.22 A stalo sa v ktorýsi ten deň, že vošiel do lode i jeho učeníci a po­vedal im: Prej­dime na druhú stranu jazera. A od­plavili sa. 23 A keď sa plavili, usnul. A spus­til sa búr­ny víchor na jazero, a loď sa im na­pĺňala, a boli v nebez­pečen­stve. 24 A pri­stúpiac zo­budili ho a hovorili: Pane, Pane, hynieme! A on pre­budiac sa po­hrozil vet­ru a vl­nám, a upokojily sa, a na­stalo ticho. 25 A po­vedal im: Kde je vaša viera? A oni bojac sa divili sa a hovorili jeden druhému: Ktože je ten­to, že ešte aj vet­rom roz­kazuje, aj vode, a po­slúchajú ho?! Posadlý v Gadare.26 A pre­plavili sa do kraja Gadarénov, ktorý je na­proti Galilei. 27 A keď vy­stúpil na zem, stretol sa s ním nejaký muž z toho mes­ta, ktorý mal démonov od dl­hých čias a rúchom sa ne­odieval ani v dome nebýval, ale v hroboch. 28 A keď uvidel Ježiša, skríkol a padol pred ním a po­vedal veľkým hlasom: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Naj­vyššieho Boha! Prosím ťa, žeby si ma ne­trápil! 29 Lebo velel nečis­tému duchu, aby vy­šiel z človeka, pre­tože ho po­chytával po dl­hé časy, a hoci ho i reťazmi po­väzovali a putami na nohách a strážili ho, on po každé roz­tr­hal putá, a démon ho za­háňaval na púšť. 30 A Ježiš sa ho opýtal a riekol: Ako ti je meno? A on po­vedal: Legi­on. Pre­tože bolo mnoho démonov vošlo do neho. 31 A prosili ho, žeby im nenariadil odísť do priepas­ti. 32 A bolo tam veľké stádo svíň, ktoré sa pás­ly na vr­chu. A prosili ho, žeby im do­volil voj­sť do nich. A do­volil im. 33 A démoni vy­j­dúc od človeka vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do jazera a po­topilo sa. 34 A keď videli pasáci, čo sa stalo, utiek­li a odíduc oznámili to v mes­te i v domoch v poli. 35 A vy­šli vidieť, čo sa stalo, a prišli k Ježišovi, a našli sedieť človeka, z ktorého boli vy­šli démoni, od­iateho a majúceho zdravý roz­um, pri nohách Ježišových, a báli sa. 36 A rozp­rávali im aj tí, ktorí to videli, jako bol po­sad­lý uzdravený. 37 A prosilo ho celé to množs­tvo okolia Gadarénov, žeby od­išiel od nich, lebo ich bola ob­jala veľká bázeň. A on vošiel do lode a na­vrátil sa. 38 A muž, z ktorého boli vy­šli démoni, ho prosil, žeby bol s ním. Ale Ježiš ho pre­pus­til a po­vedal: 39 Vráť sa do svoj­ho domu a rozp­rávaj, aké veľké veci ti učinil Bôh. A od­išiel a hlásal po celom mes­te, jaké veľké veci mu učinil Ježiš. Jairus. Žena, trpiaca na krvotok.40 A stalo sa, keď sa na­vrátil Ježiš, že ho prijal zá­stup, lebo ho všet­ci čakali. 41 A hľa, prišiel is­tý muž, ktorému bolo meno Jai­rus, a to bol pred­stavený synagógy, ktorý padol k nohám Ježišovým a prosil ho, žeby vošiel do jeho domu, 42 lebo mal jed­norodenú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá zomierala. A v tom, ako vošiel, tlačily ho zá­stupy. 43 A is­tá žena, ktorá bola v kr­votoku od dvanás­tich rokov a ktorá bola na lekárov vy­naložila všet­ku s­voju živnosť a ne­moh­la byť uzdravená od ni­koho, 44 pri­stúpila od­zadu a dot­kla sa lemu jeho rúcha, a na­skut­ku za­stál tok jej kr­vi. 45 A Ježiš po­vedal: Kto sa ma to dot­knul? A keď všet­ci popierali, po­vedal Peter a tí, ktorí boli s ním: Pane, zá­stupy ťa tis­nú a tlačia, a hovoríš: Kto sa ma to dot­knul? 46 Ale Ježiš po­vedal: Dot­knul sa ma nie­kto, lebo ja som po­znal, že vy­šla odo mňa moc. 47 A keď videla žena, že vec nezostala v taj­nos­ti, trasúc sa prišla a pad­la pred ním a pre ktorú príčinu sa ho dot­kla, po­vedala mu pred všet­kým ľudom, aj to, jako bola na­skut­ku uzdravená. 48 A on jej po­vedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila; Iď v po­koji! 49 A kým on ešte hovoril, prišiel nie­kto od pred­staveného synagógy a po­vedal mu: Tvoja dcéra už zomrela, ne­unúvaj Učiteľa! 50 Ale keď to počul Ježiš, od­povedal mu: Neboj sa, len ver, a bude za­chránená. 51 A voj­dúc do domu nedal ni­komu voj­sť so sebou iba Pet­rovi, Jánovi a Jakobovi a ot­covi dieťaťa a mat­ke. 52 A všet­ci plakali a nariekali nad ňou. A on po­vedal: Ne­plačte, veď nezom­rela, ale spí. 53 A vy­smievali ho vediac, že zo­mrela. 54 Ale on vy­hnal všet­kých von a chopil ju za ruku, za­volal a riekol: Dievča vstaň! 55 A jej duch sa na­vrátil, a vstala na­skut­ku; a roz­kázal, aby jej dali jesť. 56 A jej rodičia žas­li. Ale on im pri­kázal, aby ni­komu ne­povedali o tom, čo sa stalo.