RoháčekLukáš24

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

Anjeli svedčia o Pánovom vzkriesení.1 No, potom v pr­vý deň týždňa hl­boko za svitu prišly k hrobu ne­súc voňavé veci, ktoré pri­hotovily. A išly s nimi aj niektoré iné ženy. 2 A našly kameň od­valený od hrobu. 3 A keď vošly do vnútra, nenašly tela Pána Ježiša. 4 A stalo sa v tom, čo boly nad tým celé bez­rad­né, že hľa, dvaja mužovia sa po­stavili vedľa nich v rúchu, skvejúcom sa jako blesk. 5 A keď sa naľakaly a sklonily tvár k zemi, po­vedali im: Čo hľadáte živého medzi mŕt­vymi? 6 Niet ho tu, ale vstal. Roz­pamätaj­te sa, jako vám hovoril, keď ešte bol v Galilei, 7 keď po­vedal, že Syn človeka musí byť vy­daný do rúk hriešnych ľudí, byť ukrižovaný a tretieho dňa vstať z mŕt­vych. 8 Vtedy sa roz­pamätaly na jeho slová. 9 A keď sa na­vrátily od hrobu, zves­tovaly to všet­ko tým jedonás­tim a všet­kým os­tat­ným. 10 A bola to Mária Mag­daléna a Johana a Mária Jakobova a tie os­tat­né s nimi, ktoré to hovorily apoštolom. 11 Ale tie ich slová sa im zdaly jako báj­ka, a ne­verili im, tým ženám. 12 A Peter vstanúc bežal k hrobu. A keď sa na­hnul, videl po­voje ležať samé, a od­išiel sám v sebe diviac sa tomu, čo sa to stalo. Na ceste do Emausa.13 A hľa, dvaja z nich išli toho is­tého dňa do mes­tečka, vzdialeného šesťdesiat honov od Jeruzalema, ktoré sa menuje Emaus. 14 A tí sa shovárali medzi sebou o všet­kom tom, čo sa to udialo. 15 A stalo sa v tom, keď sa tak shovárali a spolu sa na­vzájom do­pytovali, že i sám Ježiš sa pri­blížil a išiel s nimi. 16 Ale ich oči boly držané, aby ho ne­poz­nali. 17 A po­vedal im: Aké to veci, o ktorých idúci roz­jímate medzi sebou a ste smut­ní? 18 A jeden z nich, ktorému bolo meno Kle­ofáš, od­povedal a riekol mu: Či ty jediný po­hos­tíniš v Jeruzaleme, ktorý si ne­zvedel, čo sa v ňom stalo po tieto dni? 19 A on im po­vedal: A čože? A oni mu po­vedali: Čo sa stalo s Ježišom Nazarej­ským, ktorý bol muž prorok, moc­ný v skut­ku i v slove pred Bohom a pred všet­kým ľudom, 20 a jako ho vy­dali naj­vyšší kňazi a naše kniežatá, aby bol od­súdený na sm­rť, a ukrižovali ho. 21 A my sme sa nadejali, že on je ten, ktorý ide vy­kúpiť Iz­raela. No, tomu všet­kému je toto už tretí deň, ako sa to stalo. 22 Ale i z nás nie­ktoré ženy, ktoré boly za svitu pri hrobe, na­pl­nily nás úžasom, 23 ktoré nenaj­dúc jeho tela prišly a hovorily, že aj videnie an­jelov videly, ktorí v­raj hovoria, že žije. 24 Po­tom od­išli nie­ktorí z našich k hrobu a našli všet­ko tak, ako aj tie ženy po­vedaly, ale jeho ne­videli. 25 A on im po­vedal: Ó, ne­smysel­ní a spoz­dilí srd­com veriť všet­kému tomu, čo hovorili proroci! 26 Či to azda ne­musel tr­pieť Kris­tus a tak vojsť do svojej slávy? 27 A za­počnúc od Mojžiša a od všet­kých prorokov vy­kladal im, čo k­de vo všet­kých pís­mach je na­písané o ňom. 28 A tak sa pri­blížili k mes­tečku, do ktorého išli, a on sa robil tak, že poj­de ďalej. 29 Ale oni ho prinútili hovoriac: Zo­staň s na­mi, lebo sa zvečerieva, a deň sa už na­chýlil! A tak vošiel, aby zo­stal s nimi. 30 A stalo sa, keď si sadol s nimi za stôl, že vzal chlieb a dob­rorečil a lámal a podával im. 31 A v tom sa ot­vorily ich oči, a po­znali ho, a on zmiz­nul od nich. 32 Vtedy po­vedali jeden druhému: Či nehorelo v nás naše srd­ce, keď nám hovoril na ces­te a keď nám ot­váral pís­ma? 33 A vstali v tú is­tú hodinu a na­vrátili sa do Jeruzalema. A našli shromaždených tých jedonás­tich aj tých, k­torí boli s nimi, 34 ktorí hovorili, že Pán skutočne vstal, a že sa ukázal Šimonovi. 35 A oni zase rozprávali, čo z­kúsili na ces­te, a jako ho po­znali pri lámaní chleba. Pán sa zjaví v strede svojich učeníkov.36 A keď hovorili o tom, sám Ježiš sa po­stavil medzi nimi a po­vedal im: Po­koj Vám! 37 Ale oni, celí naľakaní a pre­strašení, dom­nievali sa, že vidia ducha. 38 A on im po­vedal: Prečo ste predesení, a prečo vzchádzajú také myšlienky vo vašom srd­ci? 39 Vidz­te moje ruky i moje nohy, že som ja sám, ten istý. Dotýkaj­te sa ma a vidz­te, lebo duch ne­má tela a kos­tí, a jako vidíte, že ja mám. 40 A to po­vediac ukázal im ruky a nohy. 41 A keď ešte ne­verili od rados­ti a divili sa, po­vedal im: Či tu máte niečo na jedenie? 42 A oni mu podali kúsok pečenej ryby a medového plás­ta. 43 A vzal a pojedol pred nimi. 44 A po­vedal im: Toto moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí na­pl­niť všet­ko, čo je na­písané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žal­moch. 45 Vtedy ot­voril ich um, aby roz­umeli pís­mam. 46 A po­vedal im: Tak je na­písané, a tak musel Kris­tus tr­pieť a vstať z mŕt­vych tretieho dňa, 47 a musí byť kázané v jeho mene po­kánie a od­pus­tenie hriechov medzi všet­kými národami počnúc od Jeruzalema. 48 A vy ste toho sved­kami. 49 A hľa, ja po­sielam za­sľúbenie svoj­ho Otca na vás, a vy buďte v mes­te Jeruzaleme, do­kiaľ nebudete od­iati do moci z výsos­ti. Vstúpenie na nebo.50 Po­tom ich vy­viedol von až do Betánie a po­z­dvih­núc svoje ruky dal im požeh­nanie. 51 A stalo sa v tom, keď ich žeh­nal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba. 52 A oni po­kloniac sa mu na­vrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou. 53 A boli po celý čas v chráme a chválili Boha a dob­rorečili mu. Ameň.

RoháčekLukáš24