Roháček › Lukáš › 6

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Učeníci trhajú klasy v sobotu.1 A stalo sa v druhopr­vú sobotu, že išiel Ježiš cez siatiny, a jeho učeníci tr­hali klasy a mr­viac ich rukami jed­li. 2 Vtedy im po­vedali nie­ktorí z farize­ov: Prečo robíte to, čo sa ne­sluší robiť v sobotu? 3 A Ježiš im od­povedal a riekol: Či ste nečítali ani toho, čo učinil Dávid, keď bol hlad­ný, on aj tí, ktorí boli s ním? 4 Ako vošiel do domu Božieho a vzal chleby pred­loženia a jedol a dal aj tým, ktorí boli s ním, ktoré sa ne­pat­rí jesť, jedine samým kňazom? 5 A vravel im, že Syn človeka je pánom i soboty. Človek s uschlou rukou.6 A stalo sa aj v inú sobotu, že vošiel do synagógy a učil. A bol tam človek, ktorého pravá ruka bola uschlá. 7 A zákon­níci a farize­ovia ho strieh­li, či uzdraví v sobotu, aby našli žalobu na neho. 8 Ale on znal ich myšlien­ky a po­vedal človekovi, ktorý to mal uschlú ruku: Vstaň a po­stav sa do pro­stred­ku! A on vstal a stál. 9 Vtedy im po­vedal Ježiš: Pýtam sa vás: čo sa sluší v sobotu - dob­re činiť a či zle činiť, život za­chrániť a či za­tratiť? 10 A ob­zrúc sa po nich po všet­kých do­okola povedal človekovi: Vy­stri svoju ruku! A urobil tak, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá. 11 A oni, na­pl­není ­hnevivou nerozumnosťou, shovárali sa medzi sebou, čo by moh­li urobiť Ježišovi. Pán prijdúc od modlitby povolá dvanástich apoštolov.12 A stalo sa v tých dňoch, že vy­šiel na vrch mod­liť sa a bol tam cez noc na mod­lit­be Božej. 13 A keď bol deň, po­volal k sebe svojich učeníkova vy­volil si z nich dvanás­tich, ktorých aj apoštol­mi po­menoval: 14 Šimona, ktorého po­menoval aj Pet­rom, a An­dreja, jeho brata, Jakoba a Jána, Filipa a Bar­tolomea, 15 Matúša a Tomáša, Jakoba Al­fe­ov­ho a Šimona, zvaného Zelótu, 16 Júdu Jakobov­ho, a Judáša Iškari­ot­ského, ktorý sa tiež stal zrad­com. Pán učí a uzdravuje.17 A síduc s nimi stál na rov­nom mies­te i zá­stup jeho učeníkov a veliké množs­tvo ľudu z celého Jud­ska a z Jeruzalema a z pomoria Týru a Sidona, ktorí boli prišli, aby ho počuli a aby boli uzdravení od svojich neduhov, 18 i tí, ktorých trápili nečis­tí duchovia, a boli uzdravovaní. 19 A všetok zá­stup hľadal dot­knúť sa ho, lebo vy­chádzala od neho moc a uzdravovala všet­kých. Kto je blahoslavený a komu beda.20 A on po­z­dvihol svoje oči na svojich učeníkov a hovoril: Blaho­slavení chudob­ní, lebo vaše je kráľov­stvo Božie! 21 Blaho­slavení, ktorí teraz lačniete, lebo budete na­sýtení! Blaho­slavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať! 22 Blaho­slavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť a keď vás vy­lúčia a budú haniť a vy­vrh­nú vaše meno jako zlé - pre Syna človeka. 23 Raduj­te sa v ten deň a plesaj­te, lebo hľa, vaša od­plata je mnohá v nebi, lebo z­rov­na tak robievali ich ot­covia prorokom. 24 No, beda vám bohatým, lebo tam máte svoje po­tešenie! 25 Beda vám, ktorí ste teraz na­sýtení, lebo budete lačnieť. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalos­tiť a plakať. 26 Beda vám, keby všet­ci ľudia dob­re hovorili o vás, lebo zrov­na tak robievali ich ot­covia falošným prorokom. Pán káže znášať krivdy, dávať, požičiavať, milovať nepriateľov a nesúdiť.27 Ale vám hovorím, ktorí čujete: miluj­te svojich ne­priateľov, dob­re čiňte tým, ktorí vás nenávidia, 28 dob­rorečte tým, ktorí vás pre­klínajú, a mod­lite sa za tých, ktorí vás po­tupujú. 29 Tomu, kto ťa bije po jed­nom líci, nad­lož i to druhé; a tomu, kto ti berie plášť, neb­ráň ani suk­ne. 30 A každému, kto ťa prosí, daj, a od toho, kto berie tvoje, nežiadaj zpät. 31 A jako chcete, aby vám ľudia činili, tak aj vy im čiňte podob­ne. 32 A jest­li milujete tých, ktorí vás milujú, akú máte za to vďaku? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33 A jest­li dob­re činíte tým, ktorí vám dob­re činia, akú máte za to vďaku? Však hriešnici robia to is­té. 34 A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa nadejete, že od nich tiež dostanete, jakú máte za to vďaku? Lebo veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby tiež toľko do­stali. 35 Ale miluj­te svojich ne­priateľov, dob­re čiňte a požičiavaj­te ne­očakávajúc ničoho. A vaša od­plata bude veľká, a budete syn­mi Naj­vyššieho, lebo on je dob­rotivý aj na ne­vďačných a zlých. 36 Teda buďte milo­sr­d­ní, jako aj váš Otec je milo­sr­d­ný. 37 Ne­súďte, a nebudete súdení; ne­od­sudzuj­te, a nebudete od­súdení; pre­púšťaj­te, a budete pre­pus­tení. 38 Dávaj­te, a bude vám dané, dob­rú mieru na­tlačenú, utrasenú a pre­sypanú, a takú dajú do vášho lona, lebo tou is­tou mierou, ktorou meriate, bude vám tiež od­merané. Slepý vodca. Ivierko. Strom poznať po ovocí. Pane, Pane!39 A po­vedal im aj podoben­stvo: Či azda môže slepý viesť slepého? Či ne­pad­nú obaja do jamy? 40 Nie je učeník nad svoj­ho učiteľa, ale vy­učený bude každý, keď bude jako jeho učiteľ. 41 A jako to, že vidíš ivier­ko v oku svoj­ho brata a brv­na vo vlast­nom oku ne­pozoruješ? 42 Alebo jako môžeš po­vedať svoj­mu bratovi: Bratu, daj, nech vy­j­mem ivier­ko, ktoré je v tvojom oku! keď sám brv­na, ktoré je v tvojom vlast­nom oku, ne­vidíš? Po­krytče, najprv vy­j­mi brv­no zo svoj­ho vlast­ného oka a po­tom pre­zrieš, aby si vy­ňal ivier­ko, ktoré je v oku tvoj­ho brata. 43 Lebo nie je to dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ani nie je zlý strom, ktorý rodí dob­ré ovocie; 44 lebo každý strom sa po­zná po vlast­nom ovocí. Lebo veď z tŕnia ne­oberajú fíkov, ani z hložia ne­oberajú hroz­na. 45 Dob­rý človek z dob­rého po­kladu svoj­ho srd­ca vy­náša dob­ré, a zlý človek zo zlého po­kladu svoj­ho srd­ca vy­náša zlé; lebo čím je pre­pl­nené srd­ce, to hovoria jeho ús­ta. Dom na skale a dom na piesku.46 A čo ma voláte: Pane, Pane, a nečiníte, čo hovorím? 47 Každý, kto pri­chádza ku mne a čuje moje slová a činí ich - ukážem vám, komu je podob­ný. 48 Podob­ný je človekovi, staväjúcemu dom, ktorý kopal a išiel hlboko a položil zá­klad na skale. A keď prišla po­vodeň, oborila sa rieka na ten dom, ale ne­moh­la ním po­hnúť, pre­tože bol dob­re založený na skale. 49 Ale ten, kto počul a ne­učinil, podob­ný je človekovi, po­stavivšiemu dom na zemi bez zá­kladu, na ktorý sa oborila rieka, a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veliký.