Roháček › Lukáš › 7

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Stotník a jeho nemocný sluha.1 A keď do­vŕšil všet­ky svoje slová v uši ľudu, vošiel do Kafar­nau­ma. 2 A sluha nejakého stot­níka, ktorý mu bol veľmi vzác­ny, bol ne­moc­ný a blížil sa smr­ti. 3 A keď počul o Ježišovi, po­slal ku nemu starších zo Židov prosiac ho, žeby prišiel a uzdravil jeho sluhu. 4 A oni prij­dúc k Ježišovi prosili ho naliehave a hovorili: Hoden je toho, ktorému to vy­konáš, 5 lebo miluje náš národ, aj synagógu nám on vy­stavil. 6 A Ježiš išiel s nimi. A keď už bol neďaleko od domu, po­slal k nemu stot­ník s­vojich priateľov a po­vedal mu: Pane, ne­unúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, 7 a preto som ani sám seba ne­považoval za hod­ného prij­sť k tebe; ale po­vedz slovom, a môj sluha bude uzdravený. 8 Lebo veď i ja som človek, po­stavený pod moc iných, majúc pod sebou vojakov a keď poviem tomuto: Idi! tak ide, a inému: Prij­di! a prij­de, a svoj­mu sluhovi: Učiň toto! a činí. 9 Keď to počul Ježiš, za­divil sa mu a ob­rátiac sa po­vedal zá­stupu: Hovorím vám, že ani v Iz­raelovi som nenašiel takej veľkej viery. 10 A keď sa po­slaní na­vrátili do domu, našli ne­moc­ného sluhu zdravého. Syn nainskej vdovy.11 A stalo sa, že na­sledujúceho dňa išiel do mes­ta, zvaného Na­in, a išlo s nim mnoho jeho učeníkov i veliký zá­stup. 12 A jako sa pri­blížil k bráne mes­ta, hľa, práve nies­li von mŕt­veho, jed­norodeného syna jeho mat­ky, ktorá bola vdova, a bol s ňou veliký zá­stup mes­ta. 13 A keď ju videl Pán, bol po­hnutý ľútosťou nad ňou a po­vedal jej: Ne­plač! 14 A pri­stúpiac dot­knul sa már, a tí, ktorí nies­li mŕtveho, za­stáli, a Ježiš povedal: Mládenče, tebe hovorím, vstaň! 15 A mŕt­vy sa po­sadil a začal hovoriť, a oddal ho jeho mat­ke. 16 V­tedy pojala bázeň všet­kých a oslavovali Boha a hovorili: Veliký prorok po­vs­tal medzi na­mi, a Bôh vraj navštívil svoj ľud. 17 A tá zvesť o ňom sa roz­nies­la po celom Jud­sku a po všet­kých okol­ných krajinách. Jánovi poslovia u Pána a Pánovo svedoctvo o Jánovi.18 A Jánovi zves­tovali jeho učeníci o tom o všet­kom. A Ján si za­volal ktorých­si dvoch zo svojich učeníkov 19 a po­slal ich k Ježišovi a kázal sa opýtať: Či si ty ten, ktorý má prij­sť, a či máme čakať iného? 20 A keď prišli tí mužovia k ne­mu, po­vedali: Ján Krs­titeľ nás po­slal k tebe a kázal sa opýtať: Či si ty ten, ktorý má prij­sť, a či máme čakať iného? 21 A v tú is­tú hodinu uzdravil mnohých od neduhov a od iných roz­ličných trápení a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 A Ježiš od­povedal a riekol im: Iďte a zves­tuj­te Jánovi, čo ste videli a počuli, že slepí zase vidia, chromí chodia, malomoc­ní sa čis­tia, hluchí čujú, mŕt­vi vstávajú z mŕtvych, chudob­ným sa zves­tuje evan­jelium, 23 a blaho­slavený je, kto by sa ne­pohoršil na mne. 24 A keď od­išli po­slovia Jánovi, začal hovoriť zá­stupom o Jánovi: Čo ste vy­šli na púšť vidieť? Trs­tinu, ktorá sa kláti vet­rom? 25 Alebo čo ste vy­šli vidieť? Človeka, od­iateho mäk­kým rúchom? Veď hľa, takí, ktorí chodia v nád­her­nom rúchu a žijú v roz­koši, sú v kráľov­ských domoch. 26 Alebo čo ste vy­šli vidieť? Proroka? Ba hovorím vám, že i viac ako proroka. 27 Toto je ten, o ktorom je na­písané: Hľa, ja po­sielam svoj­ho an­jela pred tvojou tvárou, ktorý pri­praví tvoju ces­tu pred tebou. 28 Lebo hovorím vám, že väčšieho proroka medzi splodenými zo žien nad Jána Krs­titeľa ni­ktorého niet: ale menší v kráľov­stve Božom je väčší ako on. 29 A všetok ľud počujúc to, i pub­likáni, uznali Boha za spraved­livého po­krs­tiac sa krs­tom Jánovým. Ľudia, ktorým nijako vyhovieť.30 Ale farize­ovia a zákon­níci po­hŕd­li radou Božou sami proti sebe nie súc po­krs­tení od neho. 31 A Pán pok­račujúc povedal: Komu teda pri­podob­ním ľudí tohoto po­kolenia, a čomu sú podob­ní? 32 Podob­ní sú deťom, sediacim na námes­tí, ktoré pri­volávajú jed­ny druhým a hovoria: Pís­kali sme vám, a ne­tan­covali ste; žalost­ne jako nad mŕt­vym sme nariekali, a ne­plakali ste. 33 Lebo prišiel Ján Krs­titeľ nejediac chleba ani ne­pijúc vína, a hovoríte: Má démona. 34 Prišiel Syn človeka jediac a pijúc, a hovoríte: Hľa, človek žráč a pijan vína, priateľ pub­likánov a hriešnikov. 35 A tak je ospravedl­nená múd­rosť od všet­kých svojich detí. Hriešnica. Dvaja dlžníci.36 A prosil ho ktorýsi z farize­ov, žeby jedol s ním. A vošiel do domu farizea a položil sa za stôl. 37 A hľa, bola v tom mes­te nejaká hriešna žena, ktorá, keď sa do­zvedela, že stoluje v dome farizea, donies­la alabas­trovú nádobu mas­ti 38 a stanúc si od­zadu k jeho nohám a plačúc začala sl­zami kropiť jeho nohy a vlas­mi svojej hlavy utierala a boz­kávala jeho nohy a mazala masťou. 39 A keď to videl farize­us, ktorý ho po­zval, po­vedal sám v sebe: Keby ten­to bol prorok, vedel by, kto a jaká je to žena, ktorá sa ho dotýka, lebo je hriešnica. 40 A Ježiš od­povedal a riekol mu: Šimone, mám ti niečo po­vedať. A on riekol: Učiteľu, po­vedz! 41 Is­tý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden bol dlžen päťs­to denárov, druhý päťdesiat. 42 A keď ne­mali jako zaplatiť, od­pus­til obi­dvom. Ktorý teda z nich, po­vedz, bude ho viacej milovať? 43 A Šimon od­povedal a riekol: Naz­dám sa, že ten, ktorému viacej od­pus­til. A on mu po­vedal: Dob­re si roz­súdil. 44 A ob­rátiac sa k žene po­vedal Šimonovi: Či vidíš túto ženu? Vošiel som do tvoj­ho domu, a vody na moje nohy si nedal; ale táto sl­zami skropila moje nohy a vlas­mi svojej hlavy po­utierala; 45 boz­kať nebozkal si ma; ale táto, od­kedy som vošiel, ne­pres­tala boz­kávať moje nohy; 46 olejom si ne­pomazal mojej hlavy; ale táto masťou po­mazala moje nohy. 47 A pre­to ti hovorím, že sú jej od­pus­tené tie mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa málo od­púšťa, málo miluje. 48 A po­vedal jej: Od­pus­tené sú tvoje hriechy. 49 A tí, ktorí spolu stolovali, začali vravieť v sebe: Ktože je ten­to, ktorý aj hriechy od­púšťa? 50 A on povedal žene: Tvoja viera ťa za­chránila. Choď v po­koji!