Roháček › Lukáš › 14

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Vodnateľný.1 A stalo sa, keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi z kniežat farize­ov jesť chlieb, že oni, farizeovia, ho po­zorovali. 2 A hľa, bol pred ním nejaký vod­nateľný človek. 3 A Ježiš od­povedal a riekol zákon­níkom a farize­om: Či sa smie v sobotu uzdravovať a či nie? 4 Ale oni mlčali. A on pochytiac človeka uzdravil ho a pre­pus­til. 5 A im po­vedal: Ktorého z vás osol alebo vôl pad­ne do jamy a ne­vytiah­ne ho hneď v sobot­ný deň? 6 A ne­moh­li mu od­povedať na to. O skromnosti, vyberanie miesta. Dobročinnosť.7 A po­zvaným po­vedal podoben­stvo po­zorujúc, ako si vy­berali pred­né mies­ta, a riekol im: 8 Keďby si bol od nie­koho po­zvaný na svad­bu, ne­sadaj si na pred­né mies­to, aby snáď nebol od neho po­zvaný aj nie­kto vzácnejší ako ty, 9 a ne­prišiel, kto teba i tam­toho po­zval, a ne­povedal ti: Daj tomuto mies­to, a vtedy by si za­počal s han­bou zau­jímať naj­po­sled­nejšie mies­to. 10 Ale keď ťa po­zvú, iď a sad­ni si na po­sled­né mies­to, aby, keď prij­de ten, kto ťa po­zval, po­vedal ti: Priateľu, sad­ni si vy­ššie! Vtedy budeš mať chválu pred všet­kými svojimi spolu­s­tolujúcimi. 11 Lebo každý, kto sa po­vyšuje, bude ponížený: a kto sa ponižuje, bude po­výšený. 12 A po­vedal aj tomu, ktorý ho po­zval: Keď strojíš obed alebo večeru, ne­volaj svojich priateľov ani svojich bratov ani svojich príbuz­ných ani bohatých súsedov, aby ťa snáď aj oni zato tiež nepozvali, a mal by si od­platu. 13 Ale keď robíš hos­tinu, po­volaj chudob­ných, chromých, krivých a slepých 14 a budeš blaho­slavený, pre­tože ti ne­majú čím od­platiť, lebo ti bude od­platené pri vzkriesení spraved­livých. Podobenstvo o veľkej večeri.15 Keď to počul ktorýsi zo spolu­s­tolujúcich, po­vedal mu: Blaho­slavený, kto jie chlieb v kráľov­stve Božom! 16 Ale on mu po­vedal: Nejaký človek urobil veľkú večeru a po­zval mnohých. 17 A v hodinu večere po­slal svoj­ho sluhu, aby po­vedal po­zvaným: Poďte, lebo je už všet­ko hotové. 18 Ale oni sa začali všet­ci jed­nomyseľne vy­hovárať. Pr­vý mu po­vedal: Kúpil som pole a musím vy­j­sť a vidieť ho. Prosím ťa, omluv ma! 19 A iný po­vedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich zkúsiť. Prosím ťa, omluv ma. 20 A zase iný po­vedal: Oženil som sa, a pre­to ne­môžem prij­sť. 21 A sluha na­vrátiac sa zves­toval to svoj­mu pánovi. Vtedy sa roz­hneval domáci pán a po­vedal svoj­mu sluhovi: Vy­j­di rých­le do ulíc a uličiek mes­ta a uveď sem chudob­ných, chromých, krivých a slepých! 22 A sluha po­vedal: Pane, stalo sa, jako si nariadil, a ešte je mies­to. 23 A pán po­vedal sluhovi: Vy­j­di na ces­ty a medzi ploty a prinúť voj­sť, aby sa na­pl­nil môj dom! 24 Lebo hovorím vám, že ni­ktorý z tam­tých po­zvaných mužov ne­okúsi mojej večere. Nasledovanie Krista. Veža. Kráľ, idúci do boja. Soľ.25 A išly s ním mnohé zá­stupy, a on obrátiac sa po­vedal im: 26 Ak ide nie­kto ku mne a ne­má v nenávis­ti svoj­ho otca i matere, ženy i detí, bratov i ses­tier, ba ešte len aj svojej vlast­nej duše, ne­môže byť mojím učeníkom. 27 A kto nenesie svoj­ho kríža a nej­de za mnou, ne­môže byť mojím učeníkom. 28 Lebo veď ak nie­kto z vás chce vy­staviť vežu, či ne­sad­ne prv a ne­spočíta ná­kladu, či má toľko, aby mohol do­staviť? 29 Aby snáď, keď by položil zá­klad a ne­mohol do­vŕšiť, nezačali všet­ci, ktorí by to videli, vy­smievať sa mu 30 a hovoriť: Ten­to človek začal staväť a ne­mohol do­vŕšiť. 31 Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja ne­sad­ne prv a ne­poradí sa, či môže s desať tisícami stret­núť sa s tým, ktorý s dvad­sať tisícami ide na neho? 32 Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle po­sols­tvo a bude prosiť o po­koj. 33 Tak teda každý z vás, kto sa ne­zrieka všet­kého, čo má, ne­môže byť mojím učeníkom. 34 Soľ je dobrá, ale ak by soľ zt­ratila svoju slaň, čím ju na­pravia? 35 Ani do zeme ani do hnoja sa nehodí; von ju vy­hadzujú. Kto má uši na­to, aby počul, nech počuje!