RoháčekLukáš18

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

Nespravedlivý sudca a vdova.1 A po­vedal im aj podoben­stvo na to, že je treba vždyc­ky sa mod­liť a ne­us­távať. 2 Bol vraj v is­tom mes­te nejaký sud­ca, ktorý sa Boha nebál a človeka nehan­bil. 3 A bola v tom is­tom mes­te jakási vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Po­msti ma nad mojím protiv­níkom a vy­sloboď ma od neho! 4 A nech­cel za čas. Ale po­tom po­vedal sám v sebe: Hoci sa ani Boha nebojím ani človeka sa nehan­bím, 5 ale pre­to, že mi táto vdova nedá po­koja, po­mstím ju, nech mi tu nechodí naveky a ne­trápi ma. 6 A Pán po­vedal: Počuj­te, čo hovorí ten ne­spraved­livý sud­ca! 7 A čo by Bôh ne­pom­stil svojich vy­volených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou, hoc aj pri nich zhovieva? 8 Ba hovorím vám, že ich po­mstí, a to skoro. Avšak keď prij­de Syn človeka, či aj naj­de vieru na zemi? Farizeus a publikán.9 A po­vedal i proti nie­ktorým, ktorí dúfali v sebe, že sú spraved­liví a os­tat­ných ne­mali za nič, toto podoben­stvo: 10 Dvaja mužovia išli hore do chrámu mod­liť sa. Jeden bol farizeus a druhý pub­likán. 11 Farize­us si za­stal a tak­to sa mod­lil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako os­tat­ní ľudia, dráči, ne­spraved­liví, cudzoložníci alebo aj ako ten­to pub­likán. 12 Po­stím sa dva razy do týždňa a dávam desiat­ky zo všet­kých príj­mov. 13 A pub­likán stojac zďaleka nech­cel ani len oči po­z­dvih­núť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milos­tivý mne hriešnemu! 14 Hovorím vám, že tento od­išiel ospravedl­nený dolu do svoj­ho domu a nie tam­ten. Lebo každý, kto sa po­vyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude po­výšený. Pán volá k sebe deti.15 A donášali mu aj ne­mluvňatá, aby sa ich dotýkal. A keď to videli učeníci, do­hovárali im. 16 Ale Ježiš pri­volajúc si deti po­vedal: Nechaj­te dieťat­ká ísť ku mne a neb­ráňte im, lebo takých je kráľov­stvo Božie. 17 Ameň vám hovorím, že kto by ne­prijal kráľov­stva Božieho jako dieťa, ni­kdy ne­voj­de do neho. Bohatý mládenec. Odmena za nasledovanie Krista.18 A opýtalo sa ho ktorési knieža a riek­lo: Dob­rý Učiteľu, čo mám činiť, aby som dedične obd­ržal večný život? 19 A Ježiš mu od­povedal: Čo ma nazývaš dob­rým? Ni­kto nie je dob­rý, iba jeden, Bôh. 20 A prikázania vieš: Nez­cudzoložíš, nezabiješ, ne­uk­rad­neš, ne­vydáš falošného svedoc­tva, cti svoj­ho otca i svoju mať! 21 A on po­vedal: To všet­ko som za­choval od svojej mlados­ti. 22 A keď to počul Ježiš, po­vedal mu: Ešte ti jed­no chýba: predaj všet­ko, čo máš, a roz­daj chudob­ným a budeš mať po­klad v nebi a poď, na­sleduj ma! 23 Ale on počujúc to veľmi sa za­rmútil, lebo bol veľmi bohatý. 24 A keď ho videl Ježiš, že sa veľmi za­rmútil, po­vedal: Ako ťažko voj­dú do kráľov­stva Božieho tí, ktorí majú majet­ky! 25 Lebo ľahšie je veľb­lúdovi prej­sť cez ihel­nú dier­ku ako bohatému voj­sť do kráľov­stva Božieho. 26 V­tedy povedali tí, ktorí to počuli: A kto potom môže byť spasený? 27 A on po­vedal: To, čo je ne­možné u ľudí, je možné u Boha. 28 A Peter po­vedal: Hľa, my sme opus­tili všet­ko a išli sme za tebou -. 29 A on im po­vedal: Ameň vám hovorím, že nieto ni­koho, kto by opus­til dom alebo rodičov alebo bratov alebo manžel­ku alebo deti pre kráľov­stvo Božie, 30 kto by v tom­to čase nedos­tal mnohonásob­ne viac a v budúcom veku večného života. Pán opätne oznamuje svoje utrpenie.31 A poj­múc si dvanástich po­vedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a na­pl­ní sa Synovi človeka všet­ko, čo je na­písané skr­ze prorokov; 32 lebo ho vy­dajú po­hanom, na­pos­mievajú sa mu, zhanobia, opľujú 33 a zbičujúc za­bijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. 34 Ale oni ne­porozumeli ničomu z toho, a bolo skryté pred nimi to slovo, ani nevedeli, čo sa to hovorí. Slepý pri Jerichu.35 A stalo sa, keď sa blížil k Jerichu, že nejaký slepý sedel vedľa ces­ty a žob­ral. 36 A keď počul zá­stup, idúci po­mimo, vy­pytoval sa, čo je to? 37 A oznámili mu, že Ježiš Nazarej­ský ide tade. 38 V­tedy skríkol a po­vedal: Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 39 A tí, ktorí išli pop­red­ku, do­hovárali mu, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 40 Vtedy po­stál Ježiš a roz­kázal, aby ho pri­vied­li k ne­mu. A keď sa pri­blížil, opýtal sa ho: 41 Čo chceš, aby som ti učinil? A on po­vedal: Pane, aby som videl. 42 A Ježiš mu po­vedal: Vidz! Tvoja viera ťa uzdravila. 43 A na­skut­ku pre­zrel a išiel za ním oslavujúc Boha. A všetok ľud vidiac to vzdal chválu Bohu.

RoháčekLukáš18