Roháček › Lukáš › 12

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Farizejský kvas. Koho sa báť. Rúhanie sa Svätému Duchu.1 A v tom, keď sa boly sišly desaťtisíce zá­stupu, takže šliapali jed­ni po druhých, začal hovoriť svojim učeníkom: Najprv sa vy­stríhaj­te kvasu farize­ov, ktorý je po­kryt­stvo. 2 Ale nieto ničoho ukrytého, čo by ne­malo byť od­kryté, ani taj­ného, čo by sa ne­malo zvedieť. 3 A pre­to všet­ko, čo ste po­vedali vo tme, bude sa čuť na svet­le; a čo ste v komorách šep­tali do ucha, bude sa hlásať na domoch. 4 Ale vám, svojim priateľom, hovorím: Neboj­te sa tých, ktorí za­bíjajú telo a ktorí po­tom ne­majú viacej čo urobiť. 5 Ale ukážem vám, koho sa máte báť: boj­te sa toho, ktorý, keď za­bije, má moc uvrh­núť do pek­la. Áno, hovorím vám, toho sa boj­te! 6 Či ne­predávajú päť vrabčekov za dva groše? A ani jeden z nich nie je za­bud­nutý pred Bohom. 7 Ale aj vlasy vašej hlavy všet­ky sú spočítané. Neboj­te sa teda! Vy ste drahší nad mnoho vrab­cov. 8 Ale hovorím vám: Každého, kto mňa vy­zná pred ľuďmi, vy­zná i Syn človeka pred an­jel­mi Božími. 9 Ale ten, kto mňa za­prel pred ľuďmi, bude za­prený pred an­jel­mi Božími. 10 A každému, kto po­vie slovo proti Synovi človeka, bude od­pus­tené; ale tomu, kto sa rúhal Svätému Duchu, nebude od­pus­tené. 11 A keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a pred vr­ch­nos­ti, ne­staraj­te sa, jako alebo čo máte po­vedať na svoju ob­ranu alebo čo máte riecť; 12 lebo Svätý Duch vás na­učí v tú is­tú hodinu, čo treba po­vedať. O lakomstve. Nie bohatý v Bohu.13 A ktosi zo zá­stupu mu po­vedal: Učiteľu, po­vedz môj­mu bratovi, aby si roz­delil so mnou dedičs­tvo! 14 Ale on mu po­vedal: Človeče, kto ma ustanovil za sud­cu alebo za deliteľa nad vami? 15 A po­vedal im: Hľaďte a chráňte sa lakom­stva! Lebo keď má nie­kto hoj­nosť, zato jeho život nie je z jeho majet­ku. 16 A po­vedal im aj podobenstvo a riekol: Ktoréhosi bohatého človeka zem hoj­ne za­rodila. 17 A roz­mýšľal v sebe a povedal: Čo urobím? Lebo ne­mám, kde by som shromaždil svoju úrodu. 18 A po­vedal: Toto spravím: zborím svoje stodoly a na­staviam väčších a shromaždím tam všet­ky svoje plodiny a svoj majetok 19 a po­viem svojej duši: Dušo, máš mnoho majet­ku, složeného na mnoho rokov; od­počívaj, jedz, pi a veseľ sa. 20 A Bôh mu po­vedal: Bláz­ne, tej­to noci požiadajú tvoju dušu od teba, a to, čo si na­hotovil, čie bude? 21 Tak je to s tým, kto si shromažďuje po­klady a nie je bohatý v Bohu. Nestarať sa o zemské veci. Hľadať nebeské kráľovstvo.22 A po­vedal svojim učeníkom: Pre­to vám hovorím: ne­staraj­te sa o svoj život, čo budete jesť, ani o telo, čím sa odejete. 23 Lebo život je viac ako po­krm, a telo viac než odev. 24 Po­vážte vrany, že ne­sejú ani nežnú, ktoré ne­majú komory ani stodoly, a Bôh ich živí. A o koľko drahší ste vy nad vtákov! 25 A kto z vás môže starajúci sa pri­dať k veľkos­ti svojej po­stavy čo len jeden lakeť? 26 Ak tedy ani len naj­menšie ne­môžete, prečo sa o to os­tat­né staráte? 27 Po­vážte ľalie, jako ras­tú; ne­pracujú ani ne­pradú, a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak od­iaty jako jed­na z nich. 28 Ak tedy trávu na poli, ktorá je dnes a zaj­tra sa hodí do pece, Bôh tak od­ieva, o koľko skôr za­odeje vás, ó, ľudia malej viery. 29 A vy nehľadaj­te, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani sa takými starosťami neznepokojujte, 30 lebo to všet­ko hľadajú národy tohoto sveta, a veď váš Otec vie, že to po­trebujete. 31 Ale hľadaj­te kráľov­stvo Božie, a to všet­ko vám bude pri­dané. 32 Neboj sa, malé stádečko! Lebo sa zaľúbilo vášmu Ot­covi dať vám kráľov­stvo! 33 Predaj­te svoje imania a daj­te al­mužnu! Urob­te si mešce, ktoré ne­vetšejú, ne­pominuteľný po­klad v nebesiach, kde sa neb­líži zlodej, a moľ nekazí; 34 lebo kde je váš po­klad, tam bude i vaše srd­ce. Pán napomína bdieť, a to všetkých.35 Nech sú vaše bed­rá opásané a sviece horiace! 36 A vy podob­ní ľuďom, očakávajúcim svoj­ho pána, kedy sa vráti zo svad­by, aby mu, keď prij­de a za­klepe, hneď ot­vorili. 37 Blaho­slavení to sluhovia, ktorých, keď prij­de pán, naj­de bdieť! Ameň vám hovorím, že sa opáše a usadí ich za stôl a prij­dúc bude ich ob­sluhovať. 38 A keby prišiel za druhej stráže a za tretej stráže keby prišiel a našiel tak, blaho­slavení sú tí sluhovia! 39 Ale to vedz­te, že keby vedel hos­podár, v ktorú hodinu prij­de zlodej, bdel by a nedal by pre­boriť svoj dom. 40 Teda aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, ktorú sa nenaz­dáte, prij­de Syn človeka. 41 A Peter mu po­vedal: Pane, či len nám hovoríš toto podoben­stvo a či aj všet­kým? 42 A Pán po­vedal: Nuž kto tedy je to ten ver­ný a opatr­ný správ­ca, ktorého ustanoví pán nad svojou čeľaďou, aby jej na čas dával vy­meraný po­krm? 43 Blaho­slavený ten sluha, ktorého, keď prij­de jeho pán, naj­de tak robiť! 44 Prav­du vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majet­kom. 45 Ale keby po­vedal ten sluha vo svojom srd­ci: Môj pán od­kladá s príchodom! A začal by sluhov biť aj slúžky a jesť a piť a opíjať sa - 46 prij­de pán toho sluhu v deň, v ktorý sa nenaz­dá, a v hodinu, ktorej ne­zná, a roz­pol­tí ho a jeho diel položí s ne­ver­nými. 47 A oný sluha, ktorý znal vôľu svoj­ho pána a nez­hotovil sa ani ne­urobil podľa jeho vôle, bude veľmi bitý. 48 A zase ten, ktorý ne­znal, ale konal veci, hod­né bit­ky, bude menej bitý. A od každého, komu je mnoho dané, bude sa vy­hľadávať mnoho, a komu mnoho sverili, od toho budú viacej požadovať. Rozdelenie. Znamenie času. Smierlivosť.49 Oheň som prišiel hodiť na zem, a čo chcem, ak už je za­pálený? 50 Ale mám byť po­krs­tený krs­tom, a jaký som sties­nený, do­kiaľ sa ne­spl­ní! 51 A či sa dom­nievate, že som prišiel dať po­koj na zemi? Nie, hovorím vám, ale roz­delenie. 52 Lebo od­teraz budú piati v jed­nom dome roz­delení, traja proti dvom a dvaja proti trom. 53 Roz­delený bude otec proti synovi a syn proti ot­covi, mať proti dcére a dcéra proti materi, svok­ra proti svojej ne­ves­te a ne­ves­ta proti svojej svok­re. 54 A vravel i zá­stupom: Keď vidíte ob­lak, že vy­stupuje od západu, hneď hovoríte, že ide dážď, a býva tak. 55 A zase keď vidíte, že veje polud­ný vietor, hovoríte, že bude horúčava, a býva. 56 Po­kryt­ci, tvár­nosť zeme a neba viete zkúmať a posúdiť, a jakože potom tohoto času nez­kúmate? 57 A prečo aj sami od seba ne­súdite toho, čo je spravedlivé? 58 Lebo kým ideš so svojím protiv­níkom k vr­ch­nos­ti, na ces­te sa pričiň o to, aby si sa ho spros­til, aby ťa snáď nezav­liekol k sud­covi, a sud­ca by ťa vy­dal haj­dúchovi, a haj­dúch by ťa uvrh­nul do žalára. 59 Hovorím ti, že ne­vyj­deš ztade, do­kiaľ neza­platíš aj po­sled­ného haliera.