RoháčekLukáš13

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

Galileania. Veža v Siloe. Neplodný fík.1 Toho is­tého času tam boli prítom­ní nie­ktorí, ktorí mu rozp­rávali o tých Galileanoch, ktorých krv smiešal Pilát s ich obeťami. 2 A Ježiš od­povedal a riekol im: A či sa dom­nievate, že tí Galileania boli hriešni nad všet­kých Galileanov, že pre­tr­peli také veci? 3 Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť po­kánie, všet­ci podob­ne za­hyniete. 4 Alebo tí osem­nás­ti, na ktorých pad­la veža v Siloe a za­bila ich, či sa naz­dáte, že oni boli vin­ní nad všet­kých ľudí, ktorí bývajú v Jeruzaleme? 5 Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť po­kánie, všet­ci zrov­na tak za­hyniete. 6 A po­vedal toto podoben­stvo: Nie­kto mal fík, za­sadený vo svojej vinici. A prišiel hľadajúc na ňom ovocie, ale nenašiel. 7 Vtedy po­vedal vinárovi: Hľa, toto už po tri roky pri­chádzam hľadajúc ovocie na tom­to fíku a nenachádzam. Vy­tni ho; načo ešte i tú zem kazí! 8 A on od­povedal a riekol mu: Pane, ponechaj ho ešte i ten­to rok, až ho okopem a po­hnojím, 9 či by na budúce nedoniesol ovocia; a keď nie, po­tom ho vy­tneš. Žena uzdravená v sobotu.10 A po tie soboty učil v jed­nej z tých synagóg. 11 A hľa, bola tam žena, ktorá mala osem­násť rokov ducha ne­moci a bola zo­hnutá a ne­moh­la sa vzpriamiť nijakým spôsobom. 12 A keď ju videl Ježiš, za­volal ju k sebe a po­vedal jej: Ženo, spros­tená si svojej ne­moci! 13 A položil na ňu ruky, a na­skut­ku sa narov­nala a oslavovala Boha. 14 Vtedy pred­stavený synagógy, na­mr­zený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, od­povedal a vravel zá­stupu: Šesť dní jes­to, v ktorých sa má pracovať, teda v tých pri­chádzaj­te a uzdravuj­te sa, a nie v sobot­ný deň! 15 A Pán mu od­povedal a riekol: Po­krytče, či každý z vás ne­od­väzuje v sobotu svoj­ho vola alebo osla od jasieľ a ne­vodí na­pájať? 16 Nuž a táto, ktorá je dcérou Ab­rahámovou, ktorú bol po­viazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, ne­mala byť vy­pros­tená z toho puta v sobot­ný deň? 17 A keď to hovoril, han­bili sa všet­ci jeho protiv­níci, a celý zá­stup sa radoval všet­kým tým sláv­nym skutkom, ktoré sa dialy od neho. Horčičné zrno. Kvas.18 A tedy vravel: Čomu je podob­né kráľov­stvo Božie, a čomu ho pri­podob­ním? 19 Podob­né je horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a vr­hol do svojej za­hrady, a vzrást­lo a stalo sa veľkým stromom, a na jeho letoras­toch si spravili nebes­kí vtáci hniez­da. 20 A zase po­vedal: Čomu mám pri­podob­niť kráľov­stvo Božie? 21 Podob­né je kvasu, ktorý vzala žena a zarobila ho do troch mierok múky, až všet­ko skys­lo. Ľahostajní - vytvorení z kráľovstva Božieho.22 A chodil po mes­tách a mes­tečkách učiac a bol na ces­te do Jeruzalema. 23 A ktosi mu po­vedal: Pane, či je málo tých, ktorí budú spasení? A on im po­vedal: 24 Snažte sa voj­sť tes­nou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať voj­sť, ale nebudú môcť. 25 Lebo od tej chvíle, keď vstane domáci pán a za­mkne dvere, začnete von­ku stáť a klepať na dvere a hovoriť: Pane, Pane, ot­vor nám! A od­povediac po­vie vám: Ne­znám vás, od­kiaľ ste. 26 Vtedy začnete hovoriť: Jedávali sme pred tebou a pili, a na našich uliciach si učil. 27 A po­vie: Hovorím vám, ne­znám vás, od­kiaľ ste. Od­stúp­te odo mňa všet­ci, činitelia ne­právos­ti! 28 Tam bude plač a šk­rípanie zubami, keď uvidíte Ab­raháma, Izáka, Jakoba a všet­kých prorokov v kráľov­stve Božom a seba von vy­hodených. 29 A prij­dú od východu aj od západu, od severa aj od juhu a budú stolovať v kráľov­stve Božom. 30 A hľa, sú po­sled­ní, ktorí budú pr­ví, a sú pr­ví, ktorí budú po­sled­ní. Heródes líška. Jako sliepka...31 Toho is­tého dňa pri­stúpili nie­ktorí farize­ovia a vraveli mu: Vy­j­di a idi od­tiaľto, lebo Heródes ťa chce za­biť. 32 A on im po­vedal: Iďte a po­vedz­te tej líške, že hľa, vy­háňam démonov a uzdravujem dnes i zaj­tra a tretieho dňa dokončím. 33 Avšak musím i dnes i zaj­tra i po­zaj­tre chodiť, lebo nie je možné, aby za­hynul prorok inde než v Jeruzaleme. 34 Ó, Jeruzalem, Jeruzalem, ty, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, ktorí bývajú po­slaní k tebe! Koľko ráz som chcel shromaždiť tvoje deti tak, ako sliep­ka svoje kuren­ce pod s­voje krýdla! A nech­celi ste! 35 Hľa, zanecháva sa vám váš dom pus­tý. A ameň vám hovorím, že ma už ni­kdy ne­uvidíte, do­kiaľ ne­prij­de čas, keď po­viete: Požeh­naný, ktorý pri­chádza v mene Pánovom!

RoháčekLukáš13