RoháčekLukáš20

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

Akého práva používa Pán.1 A stalo sa jed­ného z tých dní, keď učil ľud v chráme a zves­toval evan­jelium, že si za­stali k nemu najvyšší kňazi a zákon­níci so staršími 2 a po­vedali mu: Po­vedz nám, akou mocou a jakým právom toto činíš, alebo kto ti dal tú moc? 3 A on odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam jed­nu vec, a po­vedz­te mi: 4 Krst Jánov bol z neba a či z ľudí? 5 A oni uvažovali medzi sebou a vraveli: Ak po­vieme: Z neba, po­vie nám: Prečo ste mu teda ne­uverili? 6 A keď po­vieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je pre­svedčený, že Ján bol prorok. 7 Tak od­povedali, že ne­vedia, od­kiaľ. 8 A Ježiš im po­vedal: Ani ja vám ne­poviem, akou mocou toto činím. O prenajatej vinici.9 A začal hovoriť ľudu toto podoben­stvo: Is­tý človek vy­sadil vinicu, prenajal ju vinárom a od­ces­toval na dlhé časy. 10 A s­vojím časom po­slal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho na­bili a po­slali s prázd­nym. 11 A po­slal druhého sluhu. Oni však i toho na­bili a zo­haviac po­slali s prázd­nym. 12 Po­tom po­slal i tretieho. Ale oni aj toho zranili a vy­hodili von. 13 Vtedy po­vedal pán vinice: Čo urobím? Pošlem svoj­ho milovaného syna, do­zais­ta, keď uvidia toho, budú sa han­biť. 14 Ale vinári, keď ho videli, roz­mýšľali medzi sebou a po­vedali si: Toto je dedič, poďte, za­bime ho, aby bolo dedičs­tvo naše. 15 A vy­hodili ho von z vinice a za­bili. Čo im tedy urobí pán vinice? 16 Prij­de a za­hladí tých vinárov a vinicu dá iným. A keď to počuli. po­vedali: Nech sa ne­stane! 17 Ale on po­zrel na nich a po­vedal: A čože je tedy to, čo je na­písané, že kameň, ktorí za­vr­h­li stavitelia, učinený je hlavou uhla? 18 Každý, kto pad­ne na ten kameň, rozm­liaždi sa, a na koho by on padol, toho rozd­lávi. 19 A naj­vyšší kňazi a zákon­níci hľadali v tú hodinu vztiah­nuť na neho ruky, ale sa báli ľudu. Lebo po­znali, že na nich po­vedal to podoben­stvo. O dani.20 A strieh­nuc ho poslali k nemu úkladníkov, ktorí sa po­krytec­ky pre­tvárali za spraved­livých, aby ho po­chytili v reči a potom vy­dali vr­ch­nos­ti a moci vladárovej. 21 A opýtali sa ho a riek­li: Učiteľu, vieme, že dob­re hovoríš a učíš a nehľadíš na osobu, ale jako je prav­da, ces­te Božej učíš; 22 či nám sluší dávať cisárovi daň a či nesluší? 23 Ale on pre­zrel ich pod­vod a po­vedal im: Čo ma po­kúšate? 24 Ukážte mi denár, čí má ob­raz a nápis? A oni po­vedali: Cisárov. 25 A on im po­vedal: Tedy daj­te, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Božie, Bohu. 26 A ne­moh­li ho lapiť za slovo pred ľudom a podiviac sa jeho od­povedi umĺk­li. Jesto zmŕtvychvstanie.27 A pri­stúpili nie­ktorí zo sadúce­ov, ktorí popierajú a hovoria, že nieto vzkriesenia, a opýtali sa ho a riek­li: 28 Učiteľu, Mojžiš nám na­písal: Keby zo­mrel nie­komu brat, ktorý má ženu, a zo­mrel by bez­det­ný, aby si vzal jeho brat jeho ženu, a vzbudil svoj­mu bratovi semeno. 29 Nuž bolo sedem bratov. A pr­vý oženiac sa zo­mrel bez­det­ný, 30 a tak si vzal ženu druhý, ale i ten zo­mrel bez­det­ný. 31 I tretí si ju vzal, a tak podob­ne i všet­ci sied­mi a nezanechali detí a po­mreli. 32 Na­po­sledy po všet­kých zo­mrela i žena. 33 Pri zmŕtvychvstaní teda ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všet­ci sied­mi za ženu. 34 A Ježiš im po­vedal: Synovia tohoto veku sa ženia a vy­dávajú sa; 35 ale tí, ktorí budú uznaní za hod­ných doj­sť tam­toho veku a vzkriesenia z mŕt­vych, nebudú sa ani ženiť ani vy­dávať, 36 lebo ani zo­mrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rov­ní an­jelom a budú syn­mi Božími, pre­tože budú syn­mi vzkriesenia. 37 A že mŕt­vi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojžiš ukázal pri onom kri, keď nazýva Pána Bohom Ab­rahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým. 38 Nuž a Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo jemu všet­ci žijú. 39 Vtedy od­povedali nie­ktorí zo zákon­níkov a riek­li: Učiteľu, dob­re si po­vedal. 40 A viacej sa ho ne­opovážili nič opytovať. Čí syn je Kristus. Výstraha pred zákonníkmi.41 A po­vedal im: Ako to hovoria, že Kris­tus je synom Dávidovým? 42 Veď aj sám Dávid hovorí v knihe žal­mov: Riekol Pán môj­mu Pánovi: Seď po mojej pravici, 43 do­kiaľ ne­položím tvojich ne­priateľov za pod­nož tvojich nôh! 44 Dávid ho tedy nazýva Pánom, a jakože je potom jeho synom? 45 A keď počúval všetok ľud, po­vedal svojim učeníkom: 46 Vy­stríhaj­te sa zákon­níkov, ktorí chcú chodiť v dl­hom krás­nom rúchu a milujú po­zdravovania na tr­hoch a pr­vé stolice v synagógach a pr­vé mies­ta pri večeriach; 47 ktorí po­hl­cujú domy vdôv, a to pod zámien­kou dl­hej mod­lit­by. Tým sa do­stane tým prís­nejšieho od­súdenia.

RoháčekLukáš20