Roháček › Lukáš › 9

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Vyslanie dvanástich. Rozličná mienka o Pánovi.1 A svolajúc si dvanás­tich svojich učeníkov dal im moc a právo nad všet­kými démon­mi a uzdravovať neduhy. 2 A po­slal ich kázať kráľov­stvo Božie a uzdravovať ne­moc­ných 3 a po­vedal im: Neber­te ničoho na ces­tu ani palice ani kap­sy ani chleba ani peňazí ani ne­mať po dvoje sukieň. 4 A do ktoréhokoľvek domu voj­dete, tam zo­staňte a od­tiaľ vy­j­dite. 5 A čo do všet­kých tých, ktorí by vás ne­prijali, idúc von z toho mes­ta i ten prach so svojich nôh stras­te na svedoc­tvo proti nim. 6 A tak vy­šli a chodili po mes­tečkách zves­tujúc evan­jelium a uzdravovali všade. 7 A tet­rar­cha Heródes počul o tom o všet­kom, čo sa to dialo od neho, a bol v roz­pakoch, pre­tože nie­ktorí hovorili, že to Ján vstal z mŕt­vych, 8 a nie­ktorí, že sa Eliáš zjavil, a zase iní, že nie­ktorý z dáv­nych prorokov vstal. 9 A Heródes po­vedal: Jána som ja sťal, ale kto je ten­to, o ktorom ja čujem také veci? A hľadal možnosť vidieť ho. 10 A keď sa na­vrátili apoštolovia, rozp­rávali mu, jaké veliké veci činili. A on pojmúc ich od­išiel osobit­ne na pus­té mies­ta mes­ta, zvaného Bet­sai­da. Nasýtenie päť tisícov.11 A keď to zvedely zá­stupy, išly za ním. A prijal ich a hovoril im o kráľov­stve Božom a tých, ktorí po­trebovali liečenia, uzdravoval. 12 A deň sa začal na­chyľovať. Vtedy pri­stúpili dvanás­ti a po­vedali mu: Roz­pus­ti zá­stup, aby od­išli do okol­ných mes­tečiek a do domov v poli a tam prenocovali a našli si potravy, lebo tu sme na pus­tom mies­te. 13 A po­vedal im: Daj­te im vy jesť! A oni po­vedali: Ne­máme viacej ako päť chlebov a dve ryby; iba ak by sme my išli a na­kúpili pre všetok ten­to ľud po­kr­mov. 14 Lebo ich bolo asi päť tisíc mužov. A po­vedal svojim učeníkom: Usaďte ich v skupinách po päťdesiat! 15 A urobili tak a usadili všet­kých. 16 A vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliad­nul do neba a požeh­nal ich a lámal a dával učeníkom, aby klád­li pred zá­stup. 17 A jed­li a na­sýtili sa všet­ci. A sob­ralo sa, čo sa im zvýšilo kús­kov, dvanásť košov. Petrovo vyznanie. Pán predpovedá svoje utrpenie.18 A stalo sa, keď sa mod­lil o samote, že boli s ním aj jeho učeníci, a opýtal sa ich a riekol: Čo hovoria tie zá­stupy o mne, že kto som ja? 19 A oni od­povedali a riek­li: Ján Krs­titeľ vraj, a iní, že Eliáš, a zase iní, že to niektorý z dáv­nych prorokov vstal. 20 A on im po­vedal: A vy čo hovoríte o mne, že kto som ja? A Peter od­povedal a riekol: Kris­tus, ten Boží. 21 A on im pri­hrozil a pri­kázal, aby toho ni­komu ne­povedali, 22 a riekol, že Syn človeka musí mnoho tr­pieť a byť za­vr­hnutý od starších, od naj­vyšších kňazov a od zákon­níkov a byť za­bitý a tretieho dňa vstať z mŕtvych. 23 A vravel všet­kým: Ak chce nie­kto ísť za mnou, nech za­prie sám seba a vez­me svoj kríž na každý deň a na­sleduje ma. 24 Lebo ktokoľvek by chcel za­chrániť svoju dušu, zt­ratí ju; a kto by zt­ratil svoju dušu pre mňa, ten ju za­chráni. 25 Lebo čo pros­peje človekovi, keby zís­kal hoci celý svet a sám seba by za­hubil alebo utratil?! 26 Lebo ktokoľvek by sa han­bil za mňa a za moje slová, za toho sa bude han­biť Syn človeka, keď prij­de vo svojej sláve a v sláve Otca a svätých an­jelov. 27 Ale prav­du vám hovorím, že sú nie­ktorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí ne­okúsia smr­ti do­kiaľ ne­uvidia kráľov­stva Božieho. Pánovo premenenie sa na vrchu.28 A stalo sa po tých­to rečiach tak asi osem dní, že pojal so sebou Petra, Jána a Jakoba a vy­šiel na vrch mod­liť sa. 29 A v tom, čo sa mod­lil, vzhľad jeho tvári bol razom iný, a jeho rúcho s­talo sa bielym, skvejúcim sa jako blesk. 30 A hľa, dvaja mužovia sa shovárali s ním, a boli to Mojžiš a Eliáš, 31 ktorí sa zjavili v sláve a hovorili o jeho smr­ti, ktorú mal pod­stúpiť v Jeruzaleme. 32 A Peter i tí, ktorí boli s ním, boli ob­tiažení spán­kom, ale pre­bdejúc videli jeho slávu aj tých dvoch mužov, ktorí to stáli s ním. 33 A stalo sa v tom, keď sa lúčili od neho, že povedal Peter Ježišovi: Pane, dob­re nám je tu byť; urob­me tu tri stány; jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi, ne­vediac, čo hovorí. 34 A kým to hovoril, po­vs­tal ob­lak a za­tônil ich. A báli sa, keď tam­tí d­vaja vchádzali do ob­laku. 35 A hlas za­vznel z ob­laku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milý Syn, toho počúvaj­te! 36 A medzi­tým, čo za­vznel ten hlas, na­chádzal sa Ježiš zase len sám. A oni mlčali o veci a ne­povedali v tých dňoch ni­komu ničoho o tom, čo videli. Pán uzdraví posadlého.37 A stalo sa na­sledujúceho dňa, keď sišli s vr­chu, že sa stretol s ním veliký zá­stup. 38 A hľa, muž zo zá­stupu zvolal a po­vedal: Ó, Učiteľu, prosím ťa, vzhliad­ni na môj­ho syna, lebo je mojím jed­norodeným. 39 A hľa, duch ho po­chytáva a zrazu kričí a tr­há ho sem a ta s penami a ťažko od­chádza od neho lom­cujúc ním. 40 A prosil som tvojich učeníkov, žeby ho vy­hnali, ale ne­moh­li. 41 A Ježiš od­povedal a riekol: Ó, po­kolenie, ne­veriace a pre­vrátené, do­kiaľ budem u vás a ponesiem vás? Do­veď sem svoj­ho syna! 42 A keď ešte len prichádzal, trh­nul ho démon a sil­ne ním zalom­coval. Ale Ježiš po­kar­hal nečis­tého duch, uzdravil mláden­ca a odo­vzdal ho zpät jeho ot­covi. 43 A všet­ci žas­li nad veličen­stvom Božím. A keď sa všet­ci divili všet­kému tomu, čo činil, po­vedal svojim učeníkom: 44 Vy si za­pamätaj­te tieto slová, lebo Syn človeka bude vy­daný do rúk ľudí. 45 Ale oni nerozumeli tomu slovu, a bolo za­kryté pred nimi, aby ho ne­pochopili, a báli sa ho opýtať na to slovo. Spor učeníkov o prvenstvo. O znášanlivosti.46 A prišla im myšlien­ka, že ktorý asi z nich je väčší. 47 Ale Ježiš vidiac myšlien­ku ich srd­ca pojal si dieťa a po­stavil ho vedľa seba 48 a po­vedal im: Ktokoľvek by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, prijíma toho, ktorý ma po­slal. Lebo kto je najmenší medzi všet­kými vami, ten bude veľký. 49 A Ján od­povedal a riekol: Pane videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vy­háňa démonov, a bránili sme mu, pre­tože nechodí s na­mi. 50 Ale Ježiš mu po­vedal: Neb­ráňte mu, lebo ten, kto nie je proti vám, je za vás. Učeníci chcú svolať oheň s neba.51 A keď sa už doplňovaly dni, aby bol vzatý hore do neba, pev­ne ob­rátil svoju tvár, že poj­de do Jeruzalema 52 a po­slal po­slov pred sebou. A oni idúc vošli do samaritán­skeho mes­tečka, aby mu tam pri­hotovili. 53 Ale ho ne­prijali, pre­tože jeho tvár bola ob­rátená ísť hore do Jeruzalema. 54 A keď to videli jeho učeníci, Jakob a Ján, po­vedali: Pane, či chceš, aby sme po­vedali, aby oheň sos­túpil s neba a strávil ich, ako aj Eliáš urobil? 55 Ale Ježiš sa ob­rátil, po­kar­hal ich a po­vedal: Ne­viete, čieho ste vy ducha; 56 lebo Syn človeka ne­prišiel za­hubiť ľud­ské duše, ale spasiť. A išli do iného mes­tečka. Nasledovanie Pána Ježiša.57 A stalo sa, keď išli, že mu po­vedal ktosi na ces­te: Pane, poj­dem za tebou, kam­koľvek poj­deš. 58 A Ježiš mu riekol: Líšky majú s­voje skrýše, i nebes­kí vtáci majú svoje hniezda; ale Syn človeka ne­má, kde by hlavu sklonil. 59 A inému riekol: Poď za mnou! Ale on po­vedal: Pane, do­voľ mi, aby som prv od­išiel a po­choval svoj­ho ot­ca. 60 Ale Ježiš mu po­vedal: Nechaj mŕt­vych po­chovať svojich mŕt­vych, ale ty odídi a roz­hlasuj kráľov­stvo Božie! 61 A po­vedal aj iný: Poj­dem za tebou, Pane, ale mi do­voľ prv roz­lúčiť sa s tými, ktorí pat­ria k môj­mu domu. 62 Ale Ježiš mu po­vedal: Ni­kto položivší svoju ruku na pluh a ozerajúci sa naz­pät nie je súci do kráľov­stva Božieho.