Roháček › Lukáš › 10

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Vyslanie sedemdesiatich.1 Po­tom vy­volil Pán aj iných, sedem­desiatich, a po­slal ich po dvoch pred svojou tvárou do každého mes­ta a na každé miesto, kde mal sám prij­sť. 2 A vravel im: Žat­vy je mnoho, ale robot­níkov je málo. Pre­to pros­te Pána žat­vy, žeby vy­pudil robot­níkov do svojej žat­vy. 3 Iďte, hľa, ja vás po­sielam ako barán­kov medzi vl­kov. 4 Nenos­te ani mešca ani kap­sy ani san­dálov a ne­po­zdravuj­te ni­koho na ces­te. 5 A do ktoréhokoľvek domu voj­dete, najprv tam povedzte: Po­koj tomuto domu! 6 A jest­li tam bude syn po­koja, váš po­koj od­počinie na ňom, ináče sa na­vráti k vám. 7 A v tom is­tom dome os­taňte jediac a pijúc to, čo je u nich; lebo robot­ník je hoden svojej mzdy. Ne­prechádzaj­te z domu do domu. 8 A do ktoréhokoľvek mes­ta voj­dete, a prij­mú vás, jedz­te, čo sa vám pred­loží, 9 a uzdravuj­te ne­moc­ných, ktorí sú v ňom, a hovor­te im: Pri­blížilo sa k vám kráľov­stvo Božie. 10 Ale do ktoréhokoľvek mes­ta by ste vošli, a ne­prijali by vás vy­j­dúc na jeho ulice po­vedz­te: 11 I ten prach, ktorý sa nás pri­chytil z vášho mes­ta na nohy, vám stierame. Avšak to vedz­te, že sa k vám bolo priblížilo kráľov­stvo Božie. 12 Ale hovorím vám, že Sodomänom bude znesiteľnejšie toho dňa ako tomu mes­tu. Pán karhá nekajúce mestá. Návrat tých sedemdesiatich.13 Beda ti, Korazime! Beda ti, Bet­sai­do! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boly udialy divy, ktoré sa udialy vo vás, dáv­no by sediac vo vrecovine a v popole boly činily po­kánie. 14 No, Týru a Sidonu bude znesiteľnejšie na súde ako vám. 15 A ty, Kafar­naum, ktoré si vy­výšené až do neba, budeš svr­hnuté až do pek­la. 16 Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami po­hŕda, mnou po­hŕda; a kto mnou po­hŕda, po­hŕda tým, ktorý ma po­slal. 17 Po­tom sa na­vrátili tí sedem­desiati s radosťou a hovorili: Pane, aj démoni sa nám pod­dávajú v tvojom mene. 18 A on im po­vedal: Videl som pad­núť satana jako blesk z neba. 19 Hľa, dal som vám p­rávo a moc šliapať po hadoch a po škor­pi­onoch a nad všet­kou mocou ne­priateľa, a nič vám ne­uškodí. 20 Avšak tomu sa neraduj­te, že sa vám pod­dávajú duchovia, ale radšej sa raduj­te, že sú vaše mená na­písané v nebesiach. Blahoslavené oči.21 V tú hodinu za­plesal Ježiš v duchu a po­vedal: Chválim ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si skryl tieto veci pred múd­rymi a roz­um­nými a zjavil si ich ne­mluvňatám. Áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo. 22 Všet­ko mi je dané od môj­ho Ot­ca. A ni­kto ne­zná, kto je Syn, iba Otec, a kto je Otec, iba Syn, a komu by to Syn chcel zjaviť. 23 A ob­rátiac sa k učeníkom osobit­ne v súk­romí po­vedal: Blaho­slavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte! 24 Lebo hovorím vám, že mnohí proroci a kráľovia chceli vidieť, čo vy vidíte, a ne­videli, a počuť, čo vy čujete, a ne­počuli. Zákonník. Milosrdný Samaritán.25 A hľa, nejaký zákon­ník vstal a po­kúšajúc ho po­vedal: Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obd­ržal večný život? 26 A on mu po­vedal: Čo je na­písané v zákone? Jako čítaš? 27 A on od­povedal a riekol: Milovať budeš Pána, svoj­ho Boha, z celého svoj­ho srd­ca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a z celej svojej mys­li a svoj­ho blížneho jako samého seba. 28 A Ježiš mu po­vedal: Dob­re si od­povedal, to čiň a budeš žiť. 29 A on chcúc sám seba ospravedl­niť po­vedal Ježišovi: A kto je mojím blížnym? 30 Na to od­povedal Ježiš a riekol: Is­tý človek išiel z Jeruzalema dolu do Jericha a upadol medzi lot­rov, ktorí ho i vy­zliek­li i zranili a od­išli zanechajúc ho polomŕtveho. 31 A náhodou išiel tiež dolu jakýsi kňaz, tou is­tou ces­tou, a keď ho za­zrel, obišiel druhou stranou. 32 A podob­ne aj Levita, ktorý idúc tiež dolu prišiel na to mies­to, a keď prišiel a videl, obišiel druhou stranou. 33 No, potom prišiel k nemu nejaký Samaritán, uberajúci sa ces­tou, a keď ho videl, milo­sr­den­stvom bol hnutý 34 a pri­stúpil a po­ob­väzoval jeho rany a polial olejom a vínom a vy­ložiac ho na svoje vlast­né hovädo za­viedol ho do hos­tin­ca a po­staral sa o neho. 35 A druhého dňa, keď od­chádzal, vy­ňal dva denáre, dal hos­tin­skému a po­vedal mu: Maj o neho starosť, a čo by si nad to viacej vy­naložil, ja ti, keď poj­dem tadeto zpät, za­platím. 36 Ktorý teda z tých­to troch zdá sa ti, že bol blížnym tomu, ktorý to bol upadol medzi lot­rov? 37 A on po­vedal: Ten, ktorý mu učinil to milo­sr­den­stvo. Vtedy mu po­vedal Ježiš: Idi a čiň aj ty podob­ne! Marta a Mária.38 A stalo sa, keď išli, že vošiel do jakéhosi mes­tečka. A is­tá žena menom Mar­ta, prijala ho do svoj­ho domu. 39 A tá mala ses­tru, menom Máriu, ktorá si aj sad­la k nohám Ježišovým a počúvala jeho slovo. 40 Ale Mar­ta bola roz­rušená pre mnohú ob­sluhu a pri­stúpila k Ježišovi a povedala: Pane, či ned­báš, že ma moja ses­tra nechala samu ob­sluhovať? Po­vedz jej tedy, aby mi po­moh­la. 41 Ale Ježiš od­povedal a riekol jej: Mar­ta, Mar­ta, staráš sa a ne­pokojíš pre mnohé veci, 42 a jed­ného je treba. Mária si vy­volila dob­rú čias­t­ku, ktorá nebude odňatá od nej.