Roháček › Lukáš › 15

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Pán prijíma kajúcich. Ztratená ovca. Groš.1 A pri­bližovali sa k nemu všet­ci pub­likáni a hriešnici, aby ho počuli. 2 A farize­ovia a zákon­níci re­ptali a vraveli: Ten­to prijíma hriešnikov a jie s nimi. 3 A on im po­vedal toto podoben­stvo a riekol: 4 Kto z vás je taký človek, ktorý má sto oviec a keď zt­ratí jed­nu z nich nezanechá tých deväťdesiat­deväť na púšti a nej­de za tou zt­ratenou, do­kiaľ jej nenaj­de? 5 A keď naj­de, vez­me na svoje plecia a raduje sa. 6 A keď prij­de domov, svolá priateľov a súsedov a po­vie im: Raduj­te sa so mnou, lebo som našiel svoju ov­cu, ktorá sa bola zt­ratila. 7 Hovorím vám, že tak bude radosť v nebi nad jed­ným hriešnikom, činiacim po­kánie, väčšia ako nad deväťdesiat­deväť spraved­livými, ktorí ne­pot­rebujú po­kánia. 8 Alebo ktorá žena, ktorá má desať grošov, keby zt­ratila jeden groš, nezažne sviece a nezametá domu a nehľadá bed­live, do­kiaľ nenaj­de? 9 A keď naj­de, svolá priateľky a súsedy a po­vie: Raduj­te sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som bola zt­ratila. 10 Tak, hovorím vám, býva radosť pred an­jel­mi Božími nad jed­ným hriešnikom, činiacim po­kánie. Márnotratný syn.11 A po­vedal: Nejaký človek mal dvoch synov. 12 A mladší z nich po­vedal ot­covi: Otče, daj mi pri­pádajúci diel imania! A on im roz­delil majetok. 13 A po nie mnohých dňoch shromaždil všet­ko ten mladší syn a od­ces­toval do ďalekej krajiny. A tam roz­mr­hal svoje imanie žijúc pros­topašne. 14 Keď po­tom všet­ko strovil, na­stal veliký hlad v tej krajine, a on začal tr­pieť núdzou. 15 A išiel a pri­pojil sa ktorémusi z občanov tej krajiny, a ten ho po­slal na svoje polia pásť svine. 16 A žiadal si môcť naplniť svoje brucho mlátom, ktoré žraly svine, ale mu ho nikto nedával. 17 No, potom vstúpil do seba a po­vedal: Koľko nájom­níkov mojeho otca má hoj­nosť chleba, a ja tu hyniem hladom! 18 Vstanem a poj­dem k svoj­mu Ot­covi a po­viem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou, 19 takže už viacej nie som hoden volať sa tvojím synom; učiň ma jako jed­ného zo svojich nájom­níkov. 20 A vstal a prišiel k svoj­mu ot­covi. A ešte keď bol ďaleko, uvidel ho jeho otec a bol po­hnutý milo­sr­den­stvom. A bežal a padol mu okolo krku a boz­kával ho. 21 A syn mu po­vedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou a nie som viacej hoden volať sa tvojím synom. 22 V­tedy povedal otec svojim sluhom: Vy­nes­te rých­le to pr­vé rúcho a ob­lečte ho a daj­te prs­teň na jeho ruku a san­dále na nohy 23 a do­veďte to krm­né teľa a za­bite, a jedz­me a veseľme sa, 24 lebo ten­to môj syn bol mŕt­vy a ožil; bol zt­ratený a našiel sa. A začali sa veseliť. 25 A jeho starší syn bol na poli. A jako tak išiel a pri­blížil sa domu, počul hud­bu a kolotanec. 26 A za­volajúc si ktoréhosi zo sluhov vy­pytoval sa, čo je to. 27 A on mu po­vedal: Tvoj brat prišiel, a tvoj otec za­bil to krm­né teľa, že ho zdravého prijal. 28 A on sa na­hneval a nech­cel voj­sť. Vtedy vy­šiel jeho otec a prosil ho. 29 Ale on od­povedal a riekol svoj­mu ot­covi: Hľa, tak mnoho rokov ti slúžim a ni­kdy som ne­pres­túpil tvoj­ho pri­kázania, a mne si ni­kdy nedal ani len kozľaťa, aby som sa po­veselil so svojimi priateľmi. 30 No, keď prišiel ten­to tvoj syn, ktorý so smil­nicami prežral tvoj majetok, za­bil si mu to krm­né teľa. 31 A on po­vedal: Dieťa, ty si vždyc­ky so mnou, a všet­ko moje je tvoje; 32 ale veseliť a radovať sa pat­rilo, lebo ten­to tvoj brat bol mŕt­vy a ožil, bol zt­ratený a našiel sa.