Roháček › Lukáš › 5

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Pán učí pri mori. Zázračný rybolov.1 A stalo sa, keď sa zá­stup na neho valil a počúval slovo Božie, a on stál vedľa Genezaret­ského jazera 2 a videl dve lode, ktoré stály na kraji jazera, s ktorých rybári boli sišli a prali siete, 3 že vstúpil do jed­nej z tých lodí, ktorá bola Šimonova, a pop­rosil ho, žeby od­tiahol trochu od zeme. A sad­núc si učil zá­stupy s lode. 4 A keď pre­stal hovoriť, po­vedal Šimonovi: Za­tiah­ni na hl­binu, a spus­tite svoje siete na lov. 5 A Šimon od­povedal a riekol mu: Pane, celú noc sme pracovali a nechytili sme ničoho, ale na tvoje slovo spus­tím sieť. 6 A keď to urobili, za­hr­nuli veliké množs­tvo rýb, takže sa tr­hala ich sieť. 7 A za­kývali na súd­ruhov, ktorí boli na tej druhej lodi, aby prišli a po­moh­li im. A prišli a na­pl­nili obe lode, takže sa norily. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol k nohám Ježišovým a po­vedal: Odídi odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. 9 Lebo ho bola ob­jala hrôza i všet­kých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré boli ulovili, 10 a podob­ne i Jakoba i Jána, synov Zebede­ových, ktorí boli spoločník­mi Šimonovými. A Ježiš po­vedal Šimonovi: Neboj sa, od­teraz budeš loviť ľudí. 11 A keď pri­tiah­li lode k zemi, opus­til všet­ko a išli za ním. Malomocný.12 A stalo sa, keď bol v ktorom­si z tých miest, že hľa, bol tam nejaký muž, pl­ný malomocen­stva. A keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil ho a hovoril: Pane, keby si chcel, môžeš ma očis­tiť. 13 A Ježiš vystrel ruku, dot­kol sa ho a po­vedal: Chcem, buď čis­tý! A hneď od­išlo od neho malomocen­stvo. 14 A on mu pri­kázal, aby ni­komu ne­povedal, ale v­raj odídi, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očis­tenie, ako nariadil Mojžiš, im na svedoc­tvo. 15 Ale po­vesť sa vždy väčšmi rozširovala o ňom. A mnohé zá­stupy sa schádzaly, aby ho počuli a aby boli ním uzdravení od svojich ne­mocí. 16 Ale on uchádzal na púšte a mod­lil sa. Porazený. Pán odpúšťa hriechy.17 A stalo sa jed­ného z tých dní, že učil, a sedeli tam farizeovia a učitelia zákona, ktorí boli prišli zo všet­kých mes­tečiek Galilee a Jud­ska i z Jeruzalema, a moc Pánova bola p­rítom­ná uzdravovať ich. 18 A tu hľa, p­rišli mužovia ne­súc na po­steli človeka, ktorý bol porazený, a hľadali s­pôsob vniesť ho a položiť pred neho. 19 A keď pre zá­stup nenašli cesty, ktorou by ho boli vnies­li, vy­šli na dom a spus­tili ho s po­steľou cez teh­ly povaly do pro­stred­ku pred Ježiša. 20 A on vidiac ich vieru po­vedal mu: Človeče, od­pus­tené sú ti tvoje hriechy! 21 A zákon­níci a farize­ovia začali roz­mýšľať a vraveli: A kto je ten­to, ktorý hovorí také rúhania? Kto môže od­púšťať hriechy krome samého Boha? 22 Ale Ježiš po­znal ich myšlien­ky a od­povedal a riekol im: Čo to rozmýšľate vo svojich srd­ciach? 23 Čože je ľahšie, po­vedať: Od­pus­tené sú ti tvoje hriechy, a či po­vedať: Vstaň a choď!? 24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi od­púšťať hriechy - riekol porazenému: Tebe hovorím: Vstaň, vez­mi svoju po­steľ a iď do svoj­ho domu! 25 A na­skut­ku vstal pred nimi, vzal to, na čom ležal, a od­išiel do svoj­ho domu oslavujúc Boha. 26 Vtedy pojal všet­kých úžas, a oslavovali Boha a súc na­pl­není bázňou hovorili: Dnes sme videli ne­slýchané veci. Povolanie Matúša.27 A po­tom vy­šiel von a videl col­ného, menom Léviho, sedieť na cle a po­vedal mu: Poď za mnou! 28 A on zanechal všet­ko a vstal a išiel za ním. 29 A Lévi mu urobil veľkú počest­nú hostinu vo svojom dome. A bol tam veliký zá­stup col­ných aj iných, ktorí stolovali s nimi. 30 A ich zákon­níci a farize­ovia re­ptali proti jeho učeníkom a hovorili: Prečo jete a pijete s pub­likán­mi a hriešnik­mi? 31 A Ježiš od­povedal a riekol im: Zdraví ne­pot­rebujú lekára, ale ne­moc­ní. 32 Ne­prišiel som volať spraved­livých, ale hriešnych ku po­kániu. O pôste. Záplata. Víno.33 A oni mu po­vedali: Prečo sa učeníci Jánovi čas­to pos­tia a mod­lia a podob­ne aj učeníci farizeov, a tvoji jedia a pijú? 34 A on im po­vedal: Či môžete roz­kázať svadob­níkom, kým je s nimi ženích, aby sa pos­tili? 35 Ale prij­dú dni, a keď bude odňatý od nich ženích, po­tom sa budú pos­tiť v tých dňoch. 36 A po­vedal im aj podoben­stvo, že ni­kto ne­od­trh­ne zá­platy od nového rúcha, aby ju prišil na staré rúcho. Lebo ináč aj nové po­tr­há, a starému nezod­povie zá­plata z toho nového. 37 A ni­kto v­raj nevlieva nového vína do starých kožíc, lebo ináče nové víno po­tr­há kožice, aj samo sa vy­leje, aj kožice sa za­hubia. 38 Ale nové víno sa má vliať do nových kožíc, a oboje sa za­chová. 39 A ni­kto, kto pije staré, nech­ce hneď nového, lebo hovorí: Staré je lepšie.