Evanjelický › 1. Samuelova › 24

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Dávid ušetrí Saula1 Dávid od­tiaľ od­išiel a zdržoval sa v hor­ských pev­nos­tiach Én-Gedí. 2 Keď sa Saul na­vrátil z prena­sledovania Filištín­cov, oznámili mu: Dávid je na púšti Én-Gedí. 3 Vtedy Saul vzal tritisíc mužov, vy­braných z celého Iz­raela, a šiel hľadať Dávida i jeho mužov východ­ne od Skál kozorožcov. 4 Tak prišiel ku košiarom vedľa ces­ty, kde bola jas­kyňa. Saul vošiel do nej na po­trebu. Dávid a jeho mužovia sedeli v naj­zad­nejšom kúte jas­kyne. 5 Vtedy po­vedali Dávidovi jeho mužovia: Toto je deň, o ktorom ti hovoril Hos­podin: Vy­dám ti tvoj­ho ne­priateľa do rúk, aby si s ním naložil, ako uznáš za dob­ré. Vtedy Dávid vstal a taj­ne od­rezal cíp plášťa, ktorý mal Saul na sebe. 6 Po­tom mu začalo biť srd­ce, že od­rezal cíp Sau­lov­ho plášťa. 7 Po­vedal svojim mužom: Hos­podin ma uchovaj, aby som sa do­pus­til niečoho takého proti svoj­mu pánovi, po­mazanému Hos­podinov­mu, a vztiahol ruku na neho, veď on je po­mazaný Hos­podinov. 8 Týmito slovami Dávid po­kar­hal svojich mužov a nedovolil im po­vs­tať proti Sau­lovi. Nato Saul vstal, vy­šiel z jas­kyne a po­bral sa svojou ces­tou. 9 Po­tom vstal i Dávid, a keď vy­šiel z jas­kyne, za­volal za Sau­lom: Pán môj a kráľ môj! Keď sa Saul ob­zrel, Dávid sa zo­hol tvárou k zemi a po­klonil sa. 10 Dávid po­vedal Sau­lovi: Prečo počúvaš reči ľudí, ktorí hovoria, že Dávid hľadá tvoju skazu? 11 Hľa, vidíš na vlast­né oči, že ťa Hos­podin dnes vy­dal v jas­kyni do mojej ruky. Na­hovárali ma, aby som ťa za­bil, ale ušet­ril som ťa a po­vedal som si: Ne­vz­tiah­nem ruku na svoj­ho pána, lebo je po­mazaným Hos­podinovým. 12 Otče môj, hľaď: držím v ruke cíp tvoj­ho plášťa. Pre­tože som od­rezal cíp tvoj­ho plášťa a nezabil som ťa, po­znaj podľa toho, že v mojej ruke nie je zlo ani ne­právosť, ani som sa ne­preh­rešil proti tebe; ty však číhaš na môj život, aby si mi ho odňal. 13 Nech súdi Hos­podin medzi mnou a tebou a nech sa Hos­podin po­mstí na tebe za mňa, ale moja ruka sa ťa nedot­kne. 14 Ako hovorí staré prís­lovie: Z nešľachet­ného nešľachet­nosť vy­chádza, no moja ruka sa ťa nedot­kne. 15 Veď proti komu vy­tiahol kráľ Iz­raela? Koho prena­sleduješ? Mŕt­veho psa, jed­nu bl­chu! 16 Nech je teda Hos­podin sud­com, nech súdi medzi mnou a medzi tebou, nech vidí a vedie môj spor a nech ma vy­slobodí z tvojej ruky. Saulovo zmierenie s Dávidom17 Keď Dávid do­povedal tieto slová Sau­lovi, Saul od­vetil: Je to tvoj hlas, môj syn Dávid? Saul na­hlas za­plakal. 18 Po­vedal Dávidovi: Si spravod­livejší ako ja, lebo ty si mi robil dob­re, ale ja som ti robil zle. 19 I dnes si mi do­kázal, že si mi robil dob­re: vtedy, keď ma Hos­podin vy­dal do tvojej ruky, nezabil si ma. 20 Veď ak nie­kto dolapí svoj­ho ne­priateľa, či ho pre­pus­tí jeho ces­tou po dob­rom? Nech ti Hos­podin od­platí dob­rým za to, čo si mi dnes urobil. 21 Teraz, hľa, is­tot­ne viem, že budeš kráľom a že kráľov­stvo Iz­raela bude pev­né v tvojej ruke. 22 Pre­to mi teraz pri­sahaj na Hos­podina, že ne­vykynožíš moje po­tom­stvo a ne­vy­hladíš moje meno z domu môj­ho ot­ca. 23 A Dávid pri­sahal Sau­lovi. Po­tom od­išiel Saul domov a Dávid so svojimi mužmi vy­stúpil do hor­skej pev­nos­ti.