Evanjelický › 1. Samuelova › 2

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Chválospev Anny1 I mod­lila sa Anna a pre­hovorila: Plesá mi srd­ce v Hos­podinovi, vy­výšil sa v Hos­podinovi môj roh; ús­ta sa mi rozšírili proti mojim ne­priateľom, lebo sa radujem z Tvojej po­moci. 2 Ni­kto nie je svätý ako Hos­podin, lebo niet ni­koho ok­rem Teba, a nik nie je skalou ako náš Boh. 3 Nehovor­te viac tak veľmi hr­do, nech ne­vychádza dr­zosť z vašich úst, bo vševedúcim Bohom je Hos­podin, ktorý zváži skut­ky. 4 Polámané sú luky sil­ných, klesajúci sa opášu silou. 5 Sýti sa dali najať za chlieb a hlad­ní pre­stali lačnieť. Ne­plod­ná zrodila sied­mich, na synov bohatá väd­ne. 6 Hos­podin usmr­cuje i oživuje, do zá­hrobia vo­vádza i vy­vádza od­tiaľ. 7 Hos­podin ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje i po­vyšuje. 8 On dvíha bedára z prachu a chudob­ného zo­dvih­ne z blata, aby ich po­sadil s kniežat­mi a pri­delil im stolicu slávy. Lebo Hos­podinove sú stĺpy zeme, a na ne položil svet. 9 On chráni nohy svojich zbožných, no hriešni vo tme za­hynú; lebo nie vlast­nou silou je človek moc­ný. 10 Protiv­níci Hos­podinovi sa dolámu, za­hr­mí proti nim v nebi. Hos­podin po­súdi končiny zeme, dá silu svoj­mu kráľovi i vy­výši roh svoj­ho po­mazaného. 11 Na­vrátil sa El­kána domov do Rámy a chlapec slúžil Hos­podinovi pod do­hľadom kňaza Éliho. Hriechy synov Éliho12 Synovia Éliho však boli naničhod­níci, neb­rali ohľad na Hos­podina 13 ani na kňaz­ské práva pred ľudom. Keď nie­kto prinášal obeť a mäso sa už do­váralo, prišiel kňaz­ský mládenec s troj­zubou vid­licou v ruke 14 a vrazil ju do kot­la alebo do hr­n­ca, do misy alebo do nádoby, a všet­ko, čo vid­lica za­chytila, vzal kňaz pre seba. Tak­to robievali celému Iz­raelu, ktorý pri­chádzal do Šíla. 15 A tak skôr než spálili tuk, pri­chádzal kňaz­ský mládenec a po­vedal obetujúcemu: Daj mäso, nech ho upečiem kňazovi, lebo ne­prij­me od teba varené mäso, ale iba surové. 16 Keď mu ten človek po­vedal: Nech sa najprv spáli tuk, a vtedy si vez­mi, koľko ti len duša žiada, od­povedal mu: Nie, daj hneď; lebo ak nie, vez­mem si na­silu. 17 Veľmi veľký bol hriech tých­to mláden­cov pred Hos­podinom, lebo znevažovali obete Hos­podinove. 18 Samuel však konal službu pred Hos­podinom ako chlapec opásaný ľanovým efódom. 19 Mat­ka mu robievala malý plášť a prinášala mu ho z času na čas, keď pri­chádzala so svojím mužom obetovať výročnú obeť. 20 I požeh­nal Éli El­kánu a jeho ženu tak­to: Nech ti dá Boh po­tom­stvo z tej­to ženy na­mies­to toho, ktorého odo­vzdala Hos­podinovi. Po­tom od­išli na svoje mies­to. 21 Hos­podin navštívil An­nu, ktorá počala a porodila troch synov a dve dcéry. Chlapec Samuel rás­tol pred Hos­podinom. Hospodin trestá Éliho22 Éli bol už veľmi starý, no počul o všet­kom, čo robili jeho synovia celému Iz­raelu, ako spávali so ženami, ktoré konali službu pri dverách po­svät­ného stán­ku. 23 I po­vedal im: Prečo páchate také veci? Len zlé počúvam o vás od všet­kého toh­to ľudu. 24 Nie, synovia moji, nie je dob­rá po­vesť, čo počúvam a čo ľud Hos­podinov šíri o vás. 25 Keď zhreší človek proti človeku, súdiť ho bude Boh, ale keď človek zhreší proti Hos­podinovi, kto sa ho za­stane? Ale oni ne­pos­lúchali hlas svoj­ho ot­ca, lebo Hos­podin ich chcel usmr­tiť. 26 Mládenec Samuel však rás­tol a bol vždy milší Hos­podinovi i ľuďom. 27 I prišiel k Élimu muž Boží a riekol mu: Tak­to hovorí Hos­podin: Zreteľne som sa vy­javil domu tvoj­ho ot­ca, keď boli v Egyp­te, v dome faraónovom. 28 Spomedzi všet­kých kmeňov Iz­raela vy­volil som si ho za kňaza, aby vy­stupoval k môj­mu ol­táru, aby za­paľoval kadid­lo a nosil predo mnou efód; a domu tvoj­ho otca dal som všet­ky ohňové obete Iz­rael­cov! 29 Prečo šliapete po mojej obeti a po mojom dare, ktoré som nariadil v tom­to príbyt­ku? Synov svojich si viac uc­til ako mňa, takže ste tučneli z naj­lepších čas­tí všet­kých darov môj­ho iz­rael­ského ľudu. 30 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin, Boh Iz­raela: Jas­ne som po­vedal, že tvoj dom a dom tvoj­ho otca naveky budú chodiť predo mnou, ale teraz tak­to hovorí Hos­podin: Ešteže čo. Tých, ktorí mňa ctia, uc­tím i ja, ale tí, ktorí mnou po­hŕdajú, upad­nú do han­by. 31 Hľa, pri­chádzajú dni, keď od­sek­nem tvoje rameno ramenom tvoj­ho rodu, tak že nebude star­ca v tvojom dome. 32 Budeš hľadieť so závisťou na všet­ko, v čom do­siaľ dob­re robil Hos­podin Iz­raelov, takže nebude star­ca po všet­ky dni v tvojom dome. 33 Ale ne­vy­hladím od svoj­ho ol­tára jed­ného muža, aby som tak utrápil tvoje oči a bolesťou usužoval tvoju dušu, a veľká časť tvoj­ho domu vy­mrie v mužnom veku. 34 Znamením ti bude to, čo príde na tvojich dvoch synov Chof­ního a Pin­chása; obi­dvaja zo­mrú v jeden deň. 35 Ustanovím si však ver­ného kňaza, ktorý bude konať podľa môj­ho srd­ca a podľa mojej duše. Po­stavím mu trvalý dom a bude chodiť po všet­ky dni pred mojím Po­mazaným. 36 Každý, kto zo­stane z tvoj­ho domu, príde sa mu po­kloniť za striebor­ný peniaz a za skyvu chleba hovoriac: Prij­mi ma, prosím, do nie­ktorej kňaz­skej triedy, aby som mal kus chleba do úst.