Evanjelický1. Samuelova8

1. Samuelova

Izrael si žiada kráľa1 Keď Samuel ostarel, ustanovil svojich synov za vod­cov v Iz­raeli. 2 Jeho pr­vorodený syn sa volal Jóél a druhý Abija. Boli sud­cami v Beér-Šebe. 3 Avšak jeho synovia nechodili po jeho ces­tách, ale podľah­li cham­tivos­ti, prijímali ú­plat­ky a pre­krúcali právo. 4 Vtedy sa zhromaždili všet­ci starší Iz­raela, prišli k Samuelovi do Rámy 5 a po­vedali mu: Hľa, ty si už starý a tvoji synovia nechodia po tvojich ces­tách; ustanov nám teraz kráľa, aby nás spravoval, ako je to u všet­kých národov. 6 Ale Samuelovi sa ne­páčilo, že hovorili: Daj nám kráľa, aby nás spravoval! Pre­to sa Samuel mod­lil k Hos­podinovi. 7 Vtedy Hos­podin riekol Samuelovi: Po­slúch­ni hlas ľudu vo všet­kom, čo ti hovoria, lebo ne­po­hrd­li tebou, ale po­hrd­li mnou, aby som nebol kráľom nad nimi. 8 Cel­kom tak, ako činili mne odo dňa, keď som ich vy­viedol z Egyp­ta, až do toho dňa, keď ma opus­tili a slúžili iným bohom, tak robia i tebe. 9 Pre­to teraz po­slúch­ni ich hlas, ale najprv ich dôraz­ne na­pomeň a obo­znám ich s právom kráľa, ktorý bude nad nimi kraľovať. 10 Samuel pred­niesol všet­ky slová Hos­podinove ľudu, ktorý od neho žiadal kráľa, 11 a riekol: Toto bude právo kráľa, ktorý bude kraľovať nad vami: Bude brať vašich synov a po­staví ich k svojim vozom a medzi svojich jazd­cov a po­bežia pred jeho vozom. 12 Ustanoví si ich za veliteľov nad tisícami a za veliteľov nad päťdesiatimi mužmi, aby mu orali pole a žali obilie a aby mu vy­rábali vojen­skú výzb­roj a výs­troj pre jeho vozy. 13 Dcéry vám vez­me, aby pri­pravovali mas­ti a aby mu varili a piek­li. 14 Po­berie vám naj­lepšie polia, vinice i olivové sady a roz­dá ich svojim sluhom. 15 Bude brať desiat­ky z vašich siatin i z vašich viníc a dá ich svojim komor­níkom a sluhom. 16 Tak­tiež vám po­berie sluhov a slúžky, váš naj­lepší dobytok, i vaše osly vez­me a po­užije ich pri svojich prácach. 17 Desiat­ky bude brať i z vašich oviec a vy mu budete sluhami. 18 Pre svoj­ho kráľa, ktorého ste si vy­volili, budete v ten deň volať o po­moc, ale Hos­podin vás ne­vypočuje v ten deň. 19 Ľud však nech­cel počúvať Samuelov hlas, ale volal: Nie! Ale kráľ bude nad na­mi! 20 Aj my budeme takí ako všet­ky národy: nech nás spravuje kráľ, nech tiah­ne pred nami a nech vedie naše voj­ny. 21 Samuel vy­počul všet­ky slová ľudu a pred­niesol ich Hos­podinovi. 22 Vtedy riekol Hos­podin Samuelovi: Po­slúch­ni ich hlas a ustanov im kráľa. Nato po­vedal Samuel iz­rael­ským mužom: Choďte každý do svoj­ho mes­ta!