Evanjelický › 1. Samuelova › 14

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Jonatánov hrdinský čin1 Ktoréhosi dňa Sau­lov syn Jonatán po­vedal svoj­mu zbroj­nošovi: Poď, prej­deme k hliad­ke Filištín­cov, ktorá je na druhej strane. Svoj­mu ot­covi to však ne­oz­námil. 2 Saul sa zdržoval na kon­ci Gibey, pod granátovou jab­loňou, ktorá bola v Mig­róne. Ľudí, ktorí boli s ním, bolo okolo šesťs­to mužov. 3 Achijá, syn Achitúba, brata Ikabódov­ho, syna Pin­chásov­ho, syna Éliho, Hos­podinov­ho kňaza v Šíle, nosil efód. Ľud však ne­vedel, že Jonatán od­išiel. 4 V pries­myku, ktorým sa Jonatán po­kúšal prej­sť ku hliad­ke Filištín­cov, bol z jed­nej i z druhej strany končitý skal­ný výbežok. 5 Jeden sa volal Bócéc a druhý Sene. Jeden výbežok vy­čnieval od severu oproti Mich­másu a druhý od juhu oproti Gebe. 6 Jonatán po­vedal svoj­mu zbroj­nošovi: Poď, prej­deme k hliad­ke tých ne­ob­rezaných, azda Hos­podin urobí niečo pre nás, veď Hos­podinovi nič ne­prekáža za­chraňovať veľkým alebo malým počtom. 7 Zbroj­noš mu od­povedal: Urob všet­ko, čo máš na mys­li; od­hod­laj sa, aj­hľa, ja som s tebou podľa tvojej vôle. 8 Jonatán po­vedal: Prej­dime teda k tým mužom a ukážeme sa im. 9 Ak nám po­vedia: Stoj­te, kým prídeme k vám, vtedy za­staneme na svojom mies­te a ne­pôj­deme k nim. 10 Ale ak by po­vedali: Poďte hore k nám, pôj­deme, lebo ich Hos­podin vy­dal do našich rúk. To nám bude znamením. 11 Vtedy sa obaja ukázali filištín­skej hliad­ke. Filištín­ci po­vedali: Hľa, Heb­rej­ci vy­chádzajú z dier, do ktorých sa po­skrývali. 12 I volali mužovia hliad­ky na Jonatána a na jeho zbroj­noša: Poďte hore k nám, chceme vám niečo po­vedať. Vtedy po­vedal Jonatán svoj­mu zbroj­nošovi: Poď so mnou, lebo Hos­podin ich vy­dal do rúk Iz­raela. 13 Jonatán vy­liezol št­vor­nožky a jeho zbroj­noš za ním. Hneď padali pred Jonatánom a jeho zbroj­noš ich za­bíjal za ním. 14 To bola pr­vá porážka, v ktorej Jonatán a jeho zbroj­noš za­bili okolo dvad­sať mužov na pol hone oráčiny. 15 Nato na­stal zmätok v tábore i na poli, i v celom ľude. Hliad­ka i záškod­níci sa zdesili, lebo sa im zem trias­la, a to bol zmätok od Boha. Saulovo víťazstvo nad Filištíncami16 Keď Sau­love pred­né hliad­ky v Ben­jamín­skej Gibei videli, že množs­tvo sa sem-tam hýbe, 17 vtedy Saul po­vedal ľudu, ktorý bol s ním: Nože spočítaj­te a po­zrite, kto od­išiel od nás. Keď spočítali, nebolo tam Jonatána a jeho zbroj­noša. 18 Tu po­vedal Saul Achijovi: Prines sem truh­lu Božiu. Truh­la Božia bola totiž v ten deň medzi Iz­rael­cami. 19 Kým ešte Saul hovoril kňazom, hluk v tábore Filištín­cov sa stále zväčšoval. Pre­to po­vedal Saul kňazovi: Daj ruky preč (od vešt­by)! 20 Vtedy sa Saul a všetok ľud, ktorý bol s ním, zhromaždil a vstúpil do boja, kde meč jed­ného bojoval proti druhému vo veľkom zmät­ku. 21 Aj Heb­rej­ci, ktorí sa dáv­nejšie pri­dali k Filištín­com a teraz tiah­li s nimi do tábora, sa vrátili, aby boli s tými iz­rael­skými, ktorí držali so Sau­lom a Jonatánom. 22 Všet­ci iz­rael­skí mužovia, ktorí sa skrývali na Ef­rajim­skom po­horí a do­počuli sa, že Filištín­ci utekajú, stíhali ich v boji. 23 Tak­to Hos­podin vy­slobodil v ten deň Iz­rael a boj sa preniesol až za Bét-Áven. Jonatán narušil pôst nariadený Saulom24 Hoci Iz­rael­ci boli v ten deň unavení, Saul pred­sa za­viazal ľud prísahou: Zlorečený muž, ktorý by jedol chlieb pred večerom, prv, než sa po­mstíme na svojich ne­priateľoch. A ni­kto z ľudu ne­okúsil chlieb. 25 Po­tom vošiel všetok ľud do lesa, kde bol med na po­vr­chu zeme. 26 Keď ľud vošiel do lesa, med pre­tekal, ale ni­kto ne­z­dvihol ruku k ús­tam, lebo ľud sa bál tej prísahy. 27 Jonatán však ne­počul, keď jeho otec za­väzoval ľud prísahou, a koniec palice, ktorú mal v ruke, na­močil do plás­ta medu, ob­rátil si ruku k ús­tam a oči mu zažiarili. 28 Nato nie­kto z ľudu po­vedal: Tvoj otec za­viazal ľud veľkou prísahou a po­vedal: Zlorečený muž, ktorý by dnes jedol chlieb; ľud však bol unavený. 29 Jonatán po­vedal: Môj otec pri­viedol krajinu do nešťas­tia; po­zrite, ako mi zažiarili oči, keď som ochut­nal trochu medu. 30 Či by porážka Filištín­cov nebola bývala väčšia, keby bol ľud dnes čím viac jedol z koris­ti svojich ne­priateľov, ktorú našiel? 31 Bili v ten deň Filištín­cov od Mich­másu až po Aj­jalón. Ale ľud bol veľmi unavený. 32 Pre­to sa ľud vr­hol na korisť, na­brali si oviec, volov a teliat, za­bíjali ich na zemi; ľud jedol i s kr­vou. 33 Po­tom oznámili Sau­lovi: Hľa, ľud hreší proti Hos­podinovi, lebo je s kr­vou. On od­povedal: Spreneverili ste sa! Pri­vaľte ku mne ih­neď veľký kameň. 34 Saul po­kračoval: Rozíďte sa medzi ľudí a po­vedz­te im: Nech každý pri­vedie ku mne svoj­ho vola a svoju ov­cu; za­bíjaj­te ich na tom­to kameni a jedz­te! Ne­preh­rešuj­te sa proti Hos­podinovi jediac s kr­vou! Vtedy každý z ľudu pri­viedol svoj­ho vola a až do noci ich tam za­bíjali. 35 A Saul po­stavil ol­tár Hos­podinovi; bol to pr­vý ol­tár, ktorý po­stavil Hos­podinovi. 36 Vtedy Saul po­vedal: Pre­pad­nime Filištín­cov v noci, rabuj­me až do svitania a ne­ponechaj­me z nich ni­koho. Po­vedali: Urob všet­ko, čo sa ti páči. Kňaz však po­vedal: Pri­stúp­me sem k Bohu. 37 Do­pytoval sa Saul Boha: Mám sa spus­tiť za Filištín­cami? Vy­dáš ich Iz­raelu do rúk? Ale v ten deň mu ne­od­povedal. 38 Vtedy po­vedal Saul: Pri­stúp­te sem všet­ci náčel­níci ľudu a do­zvedaj­te sa; zis­tite, čím sa dnes spáchal ten­to hriech. 39 Lebo, ako je živý Hos­podin, zá­chran­ca Iz­raela, keby sa to do­kázalo i na vlast­nom mojom synovi Jonatánovi, i ten musí zo­mrieť! A z celého ľudu ni­kto mu ne­od­povedal. 40 Po­vedal teda celému Iz­raelu: Vy buďte na jed­nej strane, ja a môj syn Jonatán budeme na druhej strane. Nato ľud od­povedal Sau­lovi: Urob, čo sa ti páči! 41 Saul po­vedal Hos­podinovi: Bože Iz­raela, daj po­znať prav­du! I padol lós na Jonatána a Sau­la, ale ľud sa z toho do­stal. 42 Saul po­vedal: Hoďte lós medzi mnou a mojím synom Jonatánom. Lós padol na Jonatána. 43 Vtedy sa spýtal Saul Jonatána: Po­vedz mi, čo si urobil! Nato mu Jonatán od­povedal: Na kon­ci palice, ktorú som mal v ruke, okúsil som trochu medu. Nech teda zo­mriem. 44 Saul po­vedal: Toto nech mi učiní Boh a toto nech mi pri­dá: Jonatán, ty musíš zo­mrieť! 45 Vtedy ľud po­vedal Sau­lovi: Tak teda má zo­mrieť Jonatán, ktorý spôsobil toto veľké vy­slobodenie v Iz­raeli! To sa ne­stane! Akože žije Hos­podin, ne­spad­ne ani vlas z jeho hlavy na zem. Veď dnes konal s Bohom. Tak ľud vy­slobodil Jonatána a ne­musel zo­mrieť. 46 Vtedy upus­til Saul od prena­sledovania Filištín­cov a Filištín­ci sa na­vrátili domov. 47 Keď sa Saul zmoc­nil vlády nad Iz­raelom, bojoval proti všet­kým svojim okolitým ne­priateľom, proti Moáb­com, Am­món­com, proti Edómu, proti kráľom Coby aj proti Filištín­com; kam­koľvek sa ob­rátil, robil im čo naj­horšie. 48 Počínal si udat­ne, porazil Amálékov­cov a vy­slobodil Iz­rael z moci tých, ktorí ho pus­tošili. 49 Saul mal synov Jonatána, Jišvího, Mal­kíšuu; jeho dve dcéry sa volali: staršia Mérab a mladšia Míkal. 50 Sau­lova žena bola Achínóam, dcéra Achímaacova. Veliteľ jeho voj­ska sa volal Ab­ner, syn Sau­lov­ho strýka Néra. 51 Kíš bol ot­com Sau­lovým a Nér bol ot­com Ab­nerovým a synom Abíélovým. 52 Boj proti Filištín­com bol tvr­dý po celý Sau­lov život; keď Saul videl akéhokoľvek udat­ného muža alebo bojov­níka, pri­pojil ho k sebe.