Evanjelický1. Samuelova26

1. Samuelova

Saul znova prenasleduje Dávida1 Zífania prišli k Sau­lovi do Gibey a po­vedali: Dávid sa skrýva na kop­ci Chakílá, východ­ne od Ješímónu. 2 Pre­to Saul vstal a tiahol na púšť Zíf a s ním tritisíc vy­braných mužov z Iz­raela, hľadať Dávida na púšti Zíf. 3 Saul sa utáboril na kop­ci Chakílá, ktorý je východ­ne od Ješímónu pri ces­te, za­tiaľ čo Dávid sa zdržoval na púšti. Keď zbadal, že Saul vy­šiel za ním na púšť, 4 Dávid po­slal vy­zvedačov a zis­til, že Saul na­ozaj prišiel. 5 Po­tom Dávid vstal a prišiel k mies­tu, na ktorom táboril Saul, a videl mies­to, na ktorom ležal Saul a jeho voj­vod­ca Ab­nér, syn Nérov. Saul totiž ležal upro­stred vozovej hrad­by, a ľud táboril vôkol neho. 6 Tu oslovil Dávid Achímelecha Chetej­ského a Abíšaja, syna Cerújin­ho, brata Joábov­ho, a po­vedal: Kto zíde so mnou do tábora k Sau­lovi? Abíšaj po­vedal: Ja zídem s tebou. 7 Keď prišiel Dávid s Abíšajom v noci k ľudu, Saul ležal a spal vo vozovej hrad­be; kopiju mal pri hlave za­bod­nutú v zemi. Ab­nér a ľud ležali okolo neho. 8 Vtedy Abíšaj po­vedal Dávidovi: Boh ti vy­dal dnes tvoj­ho ne­priateľa do rúk, pre­to do­voľ teraz, nech ho kopijou pri­bod­nem k zemi jed­nou ranou; druhý raz ho už ne­musím pre­bod­núť. 9 Ale Dávid po­vedal Abíšajovi: Nenič ho; lebo kto môže bez­trest­ne siah­nuť rukou na po­mazaného Hos­podinov­ho? 10 Dávid do­dal: Akože žije Hos­podin, sám Hos­podin ho za­siah­ne; buď príde jeho deň a zo­mrie, alebo vy­tiah­ne do boja, a tam za­hynie. 11 Hos­podin ma uchovaj, aby som siahol rukou na po­mazaného Hos­podinov­ho. Vez­mi teraz kopiju pri jeho hlave, krčah na vodu a poďme preč. 12 Tak vzal Dávid kopiju a krčah na vodu od Sau­lovej hlavy; po­tom od­išli, ni­kto ich ne­videl, ni­kto ne­spozoroval, ni­kto sa ne­prebudil, ale všet­ci spali, lebo zaľahol na nich tvr­dý sen od Hos­podina. Dávid znova ušetrí Saula13 Keď Dávid prešiel na druhú stranu, za­stal si zďaleka na temene vr­chu; medzi nimi bola veľká vzdialenosť. 14 Vtedy za­volal Dávid na ľud a na Ab­néra, syna Nérov­ho: Ab­nér, ne­od­povieš mi? Ab­nér od­povedal: Kto si, že kričíš na kráľa? 15 Dávid po­vedal Ab­nérovi: Či nie si mužom, ktorému nieto rov­ného v Iz­raeli? Prečo si teda nech­ránil kráľa, svoj­ho pána? Lebo nie­kto z ľudu prišiel zničiť tvoj­ho pána, kráľa. 16 Nie je dob­ré, čo si spravil. Akože žije Hos­podin, ste syn­mi smr­ti, pre­tože ste si ne­strážili pána, po­mazaného Hos­podinov­ho. Len sa po­zri, kde je kráľova kopija a krčah na vodu, ktorý mal pri hlave. 17 Vtedy Saul po­znal Dávidov hlas a po­vedal: Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid? Dávid od­povedal: Je to môj hlas, môj pán a kráľ. 18 Po­kračoval: Prečo môj pán tak­to prena­sleduje svoj­ho služob­níka? Čo som urobil, alebo aké zlo je pri mne? 19 Teraz nech vy­počuje môj pán a kráľ slová svoj­ho služob­níka: ak ťa Hos­podin popudil proti mne, nech lás­kavo prij­me vôňu obete, ale ak ľudia, nech sú pre­kliati pred Hos­podinom, pre­tože ma dnes vy­hnali, aby som ne­mal podiel na Hos­podinovom dedičs­tve, akoby hovorili: Choď a slúž iným bohom! 20 Ale teraz nech moja krv ne­vytečie na zem ďaleko od tváre Hos­podinovej; veď kráľ Iz­raela vy­šiel, aby siahal na môj život ako ten, čo prena­sleduje jarabicu po horách. 21 Saul po­vedal: Zhrešil som, vráť sa, syn môj, Dávid, lebo už ni­kdy ti ne­urobím nič zlé, pre­tože dnes bol vzác­ny môj život v tvojich očiach. Veru nerozum­ne som si počínal, náram­ne som po­blúdil. 22 Dávid od­povedal: Tu, hľa, je kráľova kopija, nech prej­de jeden z mláden­cov a vez­me ju. 23 Hos­podin však od­platí každému za jeho spravod­livosť a ver­nosť, lebo dnes ťa vy­dal Hos­podin do mojich rúk, ale nech­cel som siah­nuť rukou na po­mazaného Hos­podinov­ho. 24 A aký vzác­ny bol dnes tvoj život v mojich očiach, tak nech je vzác­ny môj život v očiach Hos­podinových. On nech ma vy­slobodí z každého súženia. 25 Vtedy po­vedal Saul Dávidovi: Požeh­naný si, syn môj, Dávid. Ty to iste vy­konáš a určite to zvlád­neš. Vtedy išiel Dávid svojou ces­tou a Saul sa vrátil na svoje mies­to.