Evanjelický › 1. Samuelova › 23

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Dávid vyslobodí mesto Keílu1 Vtedy oznámili Dávidovi: Hľa, Filištín­ci dobývajú Keílu a plienia hum­ná. 2 Pre­to sa Dávid do­pytoval Hos­podina: Mám ísť a ud­rieť na tých­to Filištín­cov? Hos­podin riekol Dávidovi: Choď, udri na Filištín­cov a oslobodíš Keílu. 3 Ale mužovia, čo boli s Dávidom, mu po­vedali: Hľa, tu v Jud­sku sa bojíme! A čo ešte, keď pôj­deme do Keíly proti šíkom Filištín­cov! 4 Nato sa Dávid znova do­pytoval Hos­podina. Hos­podin mu od­povedal: Vstaň, zíď do Keíly, lebo ti vy­dám Filištín­cov do rúk. 5 Vtedy od­išiel so svojimi mužmi do Keíly a bojoval proti Filištín­com; ich dobytok odo­hnal a spôsobil im veľkú porážku; tak Dávid vy­slobodil obyvateľov Keíly. 6 Keď Achímelechov syn Eb­játár utekal k Dávidovi do Keíly, priniesol so sebou aj efód. 7 Nato oznámili Sau­lovi, že Dávid šiel do Keíly. Saul po­vedal: Boh mi ho vy­dal do rúk; za­vrel sa sám, keď vstúpil do mes­ta, ktoré má brány a závory. 8 Saul vy­zval všetok ľud do boja, aby tiah­li na Keílu a obľah­li Dávida i jeho mužov. Dávidov útek na púšť Máón9 Keď sa Dávid do­zvedel, že Saul taj­ne strojí proti nemu zlé, po­vedal kňazovi Eb­játárovi: Prines efód. 10 Po­tom Dávid po­vedal: Hos­podine, Bože Iz­raela, Tvoj služob­ník cel­kom jas­ne počul, že Saul chce prísť do Keíly, aby pre mňa zničil mes­to. 11 Či ma obyvatelia Keíly vy­dajú do jeho rúk? Či pri­tiah­ne Saul, ako počul tvoj služob­ník? Hos­podine, Bože Iz­raela, oznám to, prosím, svoj­mu služob­níkovi. Hos­podin riekol: Pri­tiah­ne. 12 Ďalej po­vedal Dávid: Či obyvatelia Keíly vy­dajú mňa a mojich mužov Sau­lovi do rúk? Hos­podin riekol: Vy­dajú. 13 Nato sa Dávid po­bral i so svojimi ľuďmi, asi šesťs­to chlap­mi; vy­tiah­li z Keíly a po­tulovali sa. Keď Sau­lovi oznámili, že Dávid ušiel z Keíly, pre­stal s výp­ravou. 14 Dávid však os­tal na púšti v hor­ských pev­nos­tiach a býval na po­horí v púšti Zíf. Saul ho síce hľadal po celý čas, ale Boh mu ho ne­vydal do rúk. 15 Keď Dávid videl, že Saul vy­šiel, aby mu siahol na život, zdržoval sa v Chóreši na púšti Zíf. 16 Vtedy sa Jonatán na Sau­lov po­kyn vy­bral a od­išiel k Dávidovi do Chóreša a do­dal mu od­vahu dôverou v Boha. 17 Po­vedal mu: Neboj sa, lebo ťa nedočiah­ne ruka môj­ho otca Sau­la. Ty budeš kraľovať nad Iz­raelom a ja budem len druhým po tebe. I môj otec Saul o tom vie. 18 Po­tom obaja uzav­reli zmluvu pred Hos­podinom. Dávid os­tal v Chóreši a Jonatán sa vrátil domov. 19 Vtedy prišli k Sau­lovi do Gibey Zífania a po­vedali mu: Dávid sa skrýva u nás v hor­ských pev­nos­tiach, v Chóreši, v lese na kop­ci Chakílá, ktorý je na pravej strane púšte. 20 Teraz však, kráľ, ak je to túžbou tvojej duše, zo­stúp; a našou vecou bude vy­dať ho kráľovi do rúk. 21 Saul po­vedal: Buďte požeh­naní od Hos­podina, že máte súcit so mnou. 22 Choďte teda a ďalej zisťuj­te, vy­zvedaj­te sa a pre­zrite mies­to, kade chodí i kto ho tam videl. Lebo mi po­vedali, že je veľmi ús­kočný. 23 Len pre­zrite a pre­skúmaj­te všet­ky skrýše, po­tom sa vráťte ku mne s niečím určitým. Pôj­dem s vami, a ak bude v krajine, vy­hľadám ho spomedzi všet­kých tisícov Júdu. 24 Oni vstali a šli do Zífu pred Sau­lom, ale Dávid a jeho mužovia boli na púšti Máón, v Arábe južne od Ješímónu. 25 Keď sa Saul so svojimi mužmi vy­dal hľadať ho, oznámili to Dávidovi, ktorý zišiel ku skale na púšti Máón. 26 Keď sa Saul o tom do­počul, prena­sledoval Dávida po púšti Máón. 27 Saul tiahol po jed­nej strane po­horia, Dávid a jeho mužovia po druhej strane. Dávid sa ponáhľal uj­sť pred Sau­lom, lebo Saul a jeho mužovia ob­kľučovali Dávida a jeho mužov, aby ich zajali. 28 Vtom prišiel k Sau­lovi po­sol a hlásil mu: Ponáhľaj sa a poď, lebo Filištín­ci vtrh­li do krajiny. 29 Vtedy Saul pre­stal prena­sledovať Dávida a tiahol proti Filištín­com. Pre­to po­menovali to mies­to Sela Ham­mach­lekót.