Evanjelický › 1. Samuelova › 30

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Dávidova pomsta za Ciklag1 Na tretí deň, keď prišiel Dávid so svojimi mužmi do Cik­lagu, Amálékovia vtrh­li do Negebu a do Cik­lagu, Cik­lag dobyli a vy­pálili ho. 2 Ženy, ktoré boli v ňom, od­vliek­li do zajatia, a to od najm­ladších po naj­staršie. Ni­koho nezabili, ale hnali ich, a tak šli svojou ces­tou. 3 Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mes­tu, aj­hľa, bolo vy­pálené a ženy, synovia i dcéry boli od­vlečení do zajatia. 4 Vtedy Dávid a ľud, ktorý bol s ním, pus­tili sa do hlas­ného náreku, takže už ne­mali ani síl. 5 Obe Dávidove ženy boli od­vlečené: Áchínóam Jez­reel­ská a Abigajil, žena Nábála Kar­mel­ského. 6 Tak sa do­stal Dávid do ties­ne, lebo ľud hovoril, že ho ukameňuje, pre­tože všetok ľud bol roz­horčený: jeden pre synov, druhý pre dcéry. Ale Dávid našiel po­silu v Hos­podinovi, svojom Bohu. 7 Vtedy Dávid po­vedal kňazovi Eb­játárovi, synovi Achímelechov­mu: Prines mi efód. Eb­játár priniesol Dávidovi efód. 8 Dávid sa do­pytoval Hos­podina: Mám túto hor­du prena­sledovať? Do­stih­nem ju? Hos­podin riekol: Prena­sleduj, lebo iste ju do­stih­neš a ich vy­slobodíš. 9 Nato Dávid od­išiel so šesťs­to mužmi; došli k po­toku Bešór, nie­ktorí však za­os­tali. 10 Dávid teda prena­sledoval so štyris­to mužmi. Dve­sto mužov totiž za­os­talo; na­toľko boli ustatí, že ne­moh­li prej­sť cez po­tok Bešór. 11 Na poli našli Egypťana, pri­vied­li ho k Dávidovi a dali mu najesť sa chleba a na­piť vody. 12 Podali mu kus figového koláča a dve hrud­ky hrozienok. Keď si zajedol, prišiel k sebe, lebo už tri dni a tri noci nejedol chlieb a ne­pil vodu. 13 Dávid mu po­vedal: Čí si ty a od­kiaľ si? On od­povedal: Som egypt­ský mládenec, sluha is­tého Amálékov­ca; môj pán ma opus­til, pre­tože som pred tromi dňami ochorel. 14 Vtrh­li sme do Negebu Keretej­cov, aj do územia Júdu, aj do Negebu Kalébov­cov, a Cik­lag sme vy­pálili. 15 Vtedy mu Dávid po­vedal: Za­viedol by si ma k tej hor­de? On od­povedal: Na Boha mi pri­sahaj, že ma nezabiješ a ne­vydáš do rúk môj­ho pána; tak ťa pri­vediem k tej hor­de. 16 Pri­viedol ho, a hľa, boli rozt­ratení po celej krajine. Jed­li, pili a tan­covali nad všet­kou tou veľkou korisťou, ktorú po­brali v krajine Filištín­cov a v Jud­sku. 17 Dávid ich bil od ús­vitu až do večera druhého dňa a ne­unikol z nich ni­kto, len štyris­to mladých mužov, ktorí po­sadali na ťavy a ušli. 18 Tak oslobodil Dávid všet­ko, čo po­brali Amálékov­ci, a vy­slobodil aj obi­dve svoje ženy. 19 Nechýbal im ni­kto, ani malý, ani veľký, ani synovia, ani dcéry a nič z koris­ti, ani z toho, čo im boli po­brali. Všet­ko to pri­viedol Dávid späť. 20 Dávid zajal všet­ky ovce a dobytok; a hnali ich pred ním volajúc: To je Dávidova korisť. 21 Keď prišiel Dávid k oným dve­sto mužom, ktorí pre ustatosť ne­vládali ísť za ním, takže ich zanechal pri po­toku Bešór, tí vy­šli na­proti Dávidovi a ľudu, ktorý bol s ním. Keď sa Dávid pri­blížil k ľudu, po­zdravil ich. 22 Ale všet­ci zlí a naničhod­ní ľudia, ktorí šli s Dávidom, vy­hlásili: Pre­tože nešli s na­mi, nedáme im z koris­ti, ktorú sme za­chránili, ale každému len jeho ženu a synov; nech si ich po­berú a odídu. 23 Dávid však po­vedal: Nerob­te tak, bratia moji, s tým, čo nám dal Hos­podin, ktorý nás za­chránil a vy­dal do našich rúk hor­du, ktorá vy­tiah­la proti nám. 24 Ktože vás po­slúch­ne v tej­to veci? Rov­naký bude podiel toho, ktorý šiel do boja, i podiel toho, ktorý os­tal pri batožine. Rov­nako sa podelia. 25 Tak to bývalo od toho dňa i naďalej a urobil z toho zákon a obyčaj v Iz­raeli až do­dnes. 26 Keď Dávid prišiel do Cik­lagu, po­slal z koris­ti starším Jud­ska, svojim priateľom, s od­kazom: Tu máte dar z koris­ti z Hos­podinových ne­priateľov. 27 Tým, ktorí boli v Bételi, v Rámót-Negebe, tým, ktorí boli v Jat­tíre, 28 v Aróéri, a ktorí boli v Sif­móte, v Eštémóe, 29 v Rachále, v mes­tách Jerach­meélov­cov, v mes­tách Kénij­cov, 30 tým, ktorí boli v Chor­me, v Bór-Ášane, v Atáku, 31 v Cheb­róne a na všet­kých mies­tach, po ktorých chodieval Dávid a jeho mužovia.