Evanjelický › 1. Samuelova › 21

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Po­tom Dávid vstal, od­išiel a Jonatán sa vrátil do mes­ta. 2 Nato prišiel Dávid do Nóbu ku kňazovi Achímelechovi. Achímelech vy­šiel roz­rušený Dávidovi v ús­trety a oslovil ho: Prečo si sám a ni­kto nie je s tebou? 3 Dávid od­povedal kňazovi Achímelechovi: Kráľ ma čím­si po­veril a po­vedal mi: Nech sa ni­kto nič nedoz­vie o veci, pre ktorú ťa po­sielam a ktorú som ti zveril. Pre­to som i svojim sluhom určil to a ono mies­to. 4 Teraz čo máš poruke? Daj mi päť chlebov, alebo čokoľvek náj­deš! 5 Kňaz od­povedal Dávidovi: Ne­mám poruke obyčaj­ný chlieb, mám len po­svät­ný chlieb; len či sa sluhovia zdržali od žien! 6 Dávid od­povedal kňazovi: Is­teže, od žien sme boli od­lúčení už včera a pred­včerom, keď som vy­šiel, pre­to sú telá sluhov čis­té. Hoci ideme vo všed­nej záležitos­ti, dnes budú po­svätení na tele. 7 Nato mu kňaz dal po­svät­ný chlieb, pre­tože tam nebol iný chlieb, len pred­kladané chleby, ktoré už od­ložili spred Hos­podina, aby moh­li v deň od­loženia pred­ložiť čer­stvé chleby. 8 V ten deň bol tam za­vretý pred Hos­podinom jeden zo služob­níkov Sau­lových. Volal sa Dóég Edóm­sky, hlav­ný zo Sau­lových pas­tierov. 9 Dávid po­vedal Achímelechovi: Či ne­máš poruke kopiju alebo meč, lebo som si ne­vzal ani meč, ani inú zbraň, pre­tože kráľova záležitosť je súr­na. 10 Kňaz od­povedal: Je tu meč Filištín­ca Goliáša, ktorého si za­bil v údolí Éla. Hľa, je tu v rúchu za­vinutý za efódom. Ak si ho chceš vziať, vez­mi si ho, lebo ok­rem neho iného tu niet. Dávid po­vedal: Nieto nadeň. Daj mi ho! Dávid u filištínskeho kráľa Áchíša11 Vtedy Dávid vstal a v ten deň utekal pred Sau­lom. Na­pokon prišiel k Áchíšovi, gat­skému kráľovi. 12 Áchíšoví služob­níci po­vedali kráľovi: Či to nie je Dávid, kráľ krajiny? Či jemu ne­spievali pri tan­coch tak­to: Porazil Saul svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc? 13 Tieto slová znepokojili Dávida a veľmi sa bál gat­ského kráľa Áchíša. 14 Pre­to sa pre­tvaroval pred nimi, vy­dával sa za bláz­na v ich rukách, trepal na dvere brány a sliny si púšťal po brade. 15 Tu po­vedal Áchíš svojim služob­níkom: Videli ste pred­sa, že je to šialený človek, prečo ste ho pri­vied­li ku mne? 16 Či mám málo bláz­nov, že ste mi i toh­to pri­vied­li, aby šalel predo mnou? Ten­to má vkročiť do môj­ho domu?