Evanjelický1. Samuelova1

1. Samuelova

Elkána a jeho rodina1 Bol is­tý muž z Ramátajim Cófímu, z Ef­rajim­ského po­horia, menom El­kána, syn Jerócháma, syna Elihúa, syna Tóchúa, syna Cúfa Ef­rat­ského. 2 Mal dve ženy: jed­na sa volala Anna a meno druhej bolo Penin­ná. Penin­ná mala deti, Anna bola bez­det­ná. 3 Ten muž chodieval každoročne zo svoj­ho mes­ta do Šíla klaňať sa a obetovať Hos­podinovi moc­nos­tí; tam boli kňaz­mi Hos­podinovými dvaja synovia Élího: Chof­ní a Pin­chás. 4 V ten deň, keď El­kána prinášal obeť, dal z nej čias­t­ku svojej žene Penin­ne i všet­kým jej synom a dcéram. 5 Anne však dal dvoj­násob­ný diel, lebo Annu miloval, i keď jej Hos­podin za­vrel lono. 6 Pri­tom ju veľmi trápila jej sokyňa a pod­pichovala ju, pre­tože jej Hos­podin za­vrel lono. 7 Tak to bolo z roka na rok; kedykoľvek išla do domu Hos­podinov­ho, táto ju tak sužovala, že plakávala a nejedávala. 8 Vtedy jej muž El­kána vravel: An­na, prečo plačeš? A prečo neješ? Prečo ti je srd­ce smut­né? Nie som ti ja lepší ako desať synov? Anna sa modlí9 Keď sa v Šíle najed­li a na­pili, Anna vstala a pred­stúpila pred Hos­podina; za­tiaľ kňaz Éli sedel na stol­ci pri dverách chrámu Hos­podinov­ho. 10 Ona, roz­tr­pčená v duši, sa mod­lila k Hos­podinovi a veľmi plakala. 11 I urobila takýto sľub: Hos­podine moc­nos­tí, ak vzhliad­neš na trápenie svojej služob­nice a roz­pomenieš sa na mňa, ak nezabud­neš na svoju služob­nicu, ale dáš jej mužs­kého po­tom­ka, od­dám ho Tebe, Hos­podine, po všet­ky dni jeho života, a brit­va sa nedot­kne jeho hlavy. 12 Keď sa už dlho mod­lila pred tvárou Hos­podinovou, Éli po­zoroval jej ús­ta. 13 Anna si však hovorila v srd­ci: len pery sa jej chveli, ale hlas jej nebolo počuť, pre­to ju Éli po­kladal za opitú. 14 Po­vedal jej Éli: Do­kedy sa budeš ešte správať ako opitá? Pre­ber sa zo svoj­ho opils­tva. 15 Anna od­povedala tak­to: Nie, pane môj, som žena, ktorej je ťažko na duši; ne­pila som ja víno ani iný opoj­ný nápoj, ale vy­lievala som si dušu pred Hos­podinom. 16 Ne­po­kladaj svoju služob­nicu za naničhod­nicu, lebo od veľkého žiaľu a zár­mut­ku hovorila som až doteraz. 17 Nato jej Éli od­povedal: Choď v po­koji a Boh Iz­raela nech ti spl­ní to, o čo si Ho prosila. 18 Ona od­povedala: Kiež tvoja služob­nica náj­de milosť v tvojich očiach! Nato žena od­išla svojou ces­tou, zajed­la si a jej tvár už nebola smut­ná. Narodenie Samuela a jeho odovzdanie Hospodinovi19 Včas­ráno vstali, po­klonili sa pred Hos­podinom a vracajúc sa, prišli domov do Rámy. Po­tom El­kána po­znal svoju ženu Annu a Hos­podin sa na ňu roz­pomenul. 20 Po určitom čase počala, porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo po­vedala: Vy­prosila som ho od Hos­podina. 21 Po­tom šiel muž El­kána s celým svojím domom priniesť Hos­podinovi výročnú obeť a spl­niť sľub. 22 Anna však nešla, ale po­vedala svoj­mu mužovi: Keď od­kojím chlap­ca, pri­vediem ho a pred­stavím pred tvár Hos­podinovu, aby tam navždy os­tal bývať. 23 Nato jej muž El­kána po­vedal: Urob, ako uznáš za dob­ré, zo­staň, kým ho ne­pres­taneš kojiť; len nech Hos­podin spl­ní svoje slovo. Vtedy žena zo­stala doma a kojila svoj­ho syna, kým ho ne­pres­tala kojiť. 24 Keď ho pre­stala kojiť, vzala ho so sebou, k tomu troj­ročného býčka, jed­nu éfu múky, mech vína, a pri­vied­la ho do domu Hos­podinov­ho v Šíle. Ale chlapec bol ešte maličký. 25 Po­tom býčka za­bili a chlap­ca pri­vied­li k Élimu. 26 Vtedy ona po­vedala: Ach, pane môj! Akože žiješ, pane môj, ja som oná žena, čo tu stála pri tebe a mod­lila sa k Hos­podinovi. 27 Za toh­to chlap­ca som prosila, a Hos­podin mi dal to, čo som prosila od Neho. 28 Pre­to ho odo­vzdávam Hos­podinovi, aby bol Hos­podinovi od­daný po všet­ky dni svoj­ho života. A vzývali tam Hos­podina.