Evanjelický › 1. Samuelova › 12

1. Samuelova

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

Samuelova rozlúčka1 Samuel pre­hovoril k celému Iz­raelu: Hľa, počúval som váš hlas vo všet­kom, čo ste mi hovorili, a ustanovil som kráľa nad vami; 2 teraz, hľa, kráľ kráča pred vami. Ja som však zo­starel a ošedivel. Moji synovia sú medzi vami. Ja sám som chodil pred vami od svojej mlados­ti až do toh­to dňa. 3 Hľa, tu som. Vy­daj­te svedec­tvo proti mne pred Hos­podinom a pred Jeho po­mazaným. Komu som vzal vola? Komu som vzal os­la? Koho som utláčal? Komu som ukriv­dil? Z čej ruky som prijal ú­platok, aby som nad niečím zažmúril oči? Vrátim vám to! 4 Oni však od­povedali: Ne­ut­láčal si nás, nek­riv­dil si nám, ani si z ničej ruky nič ne­prijal. 5 Po­vedal im: Sved­kom je mi Hos­podin proti vám, sved­kom mi je dnes i Jeho po­mazaný, že ste nič nenašli v mojej ruke. Od­povedali: Sved­kom je. 6 Vtedy po­vedal Samuel ľudu: Sved­kom buď Hos­podin, ktorý ustanovil Mojžiša a Árona a ktorý vy­viedol vašich ot­cov z Egyp­ta. 7 Teraz sa po­stav­te, a budem sa súdiť s vami pred Hos­podinom pre všet­ky spravod­livé skut­ky Hos­podinove, ktoré pre­ukázal vám a vašim ot­com. 8 Keď Jákob prišiel do Egyp­ta a vaši ot­covia volali na Hos­podina, po­slal Hos­podin Mojžiša a Árona, ktorí vy­vied­li vašich ot­cov z Egyp­ta a usadili ich na tom­to mies­te. 9 Oni však za­bud­li na Hos­podina, svoj­ho Boha, pre­to ich vy­dal do ruky Síseru, voj­vod­cu z Chacóru, do ruky Filištín­cov i do ruky moáb­skeho kráľa, ktorí bojovali proti nim. 10 Vtedy volali na Hos­podina o po­moc: Zhrešili sme, lebo sme opus­tili Hos­podina a slúžili sme baalom a aštar­tám. Vy­trh­ni nás teraz z ruky našich ne­priateľov a budeme Ti slúžiť. 11 Nato Hos­podin po­slal Jerub­baala, Bedána, Jef­teho i Samuela a vy­tr­hol vás z rúk vašich okolitých ne­priateľov. Tak ste moh­li bez­pečne bývať. 12 Keď ste však videli, že Náchaš, kráľ Am­món­cov, tiah­ne proti vám, po­vedali ste mi: Nie! Ale kráľ nech panuje nad na­mi! Hoci Hos­podin, váš Boh, je vaším kráľom. 13 Teraz je tu kráľ, ktorého ste si vy­volili, ktorého ste si žiadali. Tak, hľa, Hos­podin ustanovil kráľa nad vami. 14 Ak sa budete báť Hos­podina a budete Mu slúžiť, a ak budete po­slúchať Jeho hlas, a ak nebudete od­porovať reči Hos­podinovej, ak budete aj vy, aj kráľ, ktorý kraľuje nad vami, na­sledovať Hos­podina, svoj­ho Boha, (bude dob­re). 15 Ale ak nebudete po­slúchať hlas Hos­podinov, a budete od­porovať Jeho rečiam, vtedy ruka Hos­podinova bude proti vám, ako bola proti vašim ot­com. 16 Teraz sa však po­stav­te a hľaďte na túto veľkú vec, ktorú Hos­podin učiní pred vašimi očami. 17 Či nie je dnes žat­va pšenice? Volať budem k Hos­podinovi, aby dal hromobitie a dážď; vtedy po­znáte a uvidíte, že ste sa v očiach Hos­podinových do­pus­tili veľkého zla, keď ste si žiadali kráľa. 18 I volal Samuel na Hos­podina a Hos­podin dal toho dňa hromobitie a dážď. A všetok ľud sa veľmi bál Hos­podina a Samuela. 19 Vtedy hovoril všetok ľud Samuelovi: Mod­li sa za svojich služob­níkov k Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, aby sme ne­pom­reli, lebo ku všet­kým svojim hriechom pri­dali sme ešte i to zlo, že sme si žiadali kráľa. 20 Samuel však po­vedal ľudu: Neboj­te sa! Vy ste síce spáchali všet­ko toto zlo, avšak teraz ne­od­stupuj­te od Hos­podina, ale slúžte Hos­podinovi z celého srd­ca. 21 Ne­ob­racaj­te sa k már­nos­tiam, ktoré vám ne­osožia, ani vás nezach­ránia, pre­tože sú már­nosťou. 22 Lebo Hos­podin neza­vrh­ne svoj ľud pre svoje veľké meno; lebo za­páčilo sa Hos­podinovi učiniť vás svojím ľudom. 23 Ale od­stúp odo mňa to, aby som hrešil proti Hos­podinovi tým, že by som sa pre­stal mod­liť za vás; budem vás vy­učovať dob­rej a priamej ces­te. 24 Len sa boj­te Hos­podina a slúžte Mu ver­ne a z celého svoj­ho srd­ca; veď vidíte, aké veľké veci učinil s vami! 25 Ak by ste pred­sa konali zle, za­hyniete vy, i váš kráľ.